Podľa prezidenta je takéto opatrenie v rozpore s príslušnou európskou smernicou, keďže sa tým znižuje úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov a zhoršujú sa podmienky v tejto oblasti.
BRATISLAVA 9. novembra (SITA) - Prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). Hlava štátu žiada, aby poslanci z novely zákona vypustili ustanovenie o zrušení pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov zaradených do prvej a druhej kategórie menej rizikových prác. Pracovná zdravotná služba by tak bola povinná len pre zamestnancov rizikovejších prác zaradených do tretej a štvrtej kategórie. Podľa prezidenta je takéto opatrenie v rozpore s príslušnou európskou smernicou, keďže sa tým znižuje úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti zamestnancov a zhoršujú sa podmienky v tejto oblasti. Gašparovič zároveň upozornil na to, že toto opatrenie vládny návrh novely zákona neobsahoval. Išlo totiž o pozmeňujúci návrh poslancov za stranu SaS.
Systém pracovnej zdravotnej služby sa podľa prezidenta do platného zákona zaviedol na základe Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o závodných zdravotných službách, ktorým je Slovenská republika viazaná. O povinnostiach zamestnávateľa v oblasti BOZP podľa hlavy štátu hovorí aj smernica o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. "Táto smernica neumožňuje žiadne zníženie úrovne ochrany, ktorú už jednotlivé členské štáty dosiahli," tvrdí Gašparovič. Členský štát EÚ sa súčasne smernicou zaväzuje podporovať zlepšovanie podmienok v tejto oblasti a zosúlaďovať podmienky pri zachovaní už dosiahnutých zlepšení.
"Schválený zákon môže spôsobiť, že posudzovanie zdravotných rizík najmä v "najproblematickejšej“ druhej kategórii nebude funkčné," upozorňuje prezident. Keďže zamestnávateľ nebude vykonávať posudzovanie zdravotných rizík prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby, možno podľa Gašparoviča očakávať, že zdravotné riziká v pracovnom prostredí nebudú identifikované a nebudú vykonávané ani opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. To môže podľa neho mať za následok nárast poškodení zdravia z práce. Ekonomické náklady zamestnávateľov súvisiace s činnosťou pracovnej zdravotnej služby sú podľa prezidenta zanedbateľné a neporovnateľné oproti škodám, ktoré môžu vzniknúť na zdraví zamestnancov v súvislosti s prácou.
Od začiatku budúceho roka sa majú novelou zákona spružniť podmienky pre výkon pracovnej zdravotnej služby. "Skvalitnenie podmienok, ktoré sa týkajú pracovnej zdravotnej služby, sa dosiahne umožnením jej výkonu v širšom okruhu úloh samostatnými odbornými zdravotníckymi pracovníkmi," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Počet zamestnancov, pri ktorom môžu odborné úlohy pracovnej zdravotnej služby vykonávať samostatní odborní zdravotnícki pracovníci, sa zvýši z 19 na 50. Vykonávanie vymedzených úloh pracovnej zdravotnej služby by sa malo umožniť aj autorizovaným bezpečnostným technikom.
© 2011, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
