Tesne pred začiatkom summitu Európskej únie to pripustil aj slovenský veľvyslanec v Bruseli Ivan Korčok. Nové pravidlá majú priniesť automatické sankcie pre hriešnikov a zvýšenie kompetencií centrálnych inštitúcií na úkor členských štátov

BRUSEL 8. decembra (SITA) - Európski lídri budú na štvrtkovom a piatkovom summite v Bruseli diskutovať o zavedení nových nástrojov, prostredníctvom ktorých sa pokúsia upokojiť finančné trhy. Podľa viacerých politikov to však nebude možné bez otvorenia Lisabonskej zmluvy. Je to aj pozícia Slovenska, čo potvrdil vo štvrtok pred novinármi v Bruseli slovenský veľvyslanec pri EÚ Ivan Korčok.

"Od začiatku celých rokovaní sme jednoznačne zastávali názor, že musíme zlepšiť súčasný systém, pretože sa ukázalo, že je neefektívny,“ vyhlásil Korčok. Na stole je najmä diskusia o zavedení automatických sankcií, ktoré by problémové krajiny trestali za nedodržiavanie rozpočtových pravidiel. Brusel členské štáty žiada, aby do svojich právnych systémov zakomponovali aj princíp takzvanej dlhovej brzdy. Cieľom je zabrániť tomu, aby politici zvyšovali verejné výdavky v časoch, keď si to krajina nemôže dovoliť.

Viacero navrhovaných zmien si bude vyžadovať zmenu Lisabonskej zmluvy. Podľa Korčoka si to uvedomujú mnohé členské štáty, vrátane Slovenska aj napriek tomu, že je to "komplikovaná cesta“. "Ak si osvojíme tézu, že chceme prísnejší systém ako dnes, tak z neho priamo vyplýva, že prísnejšie nastavenie pravidiel a väčšia kompetencia (európskych) inštitúcií bez zmeny Lisabonskej zmluvy nie je možná,“ vyhlásil veľvyslanec.

V bruselských kuloároch sa však s blížiacim sa oficiálnym začiatkom summitu stále intenzívnejšie hovorí o tom, že ani automatické sankcie ako záruka dodržiavania rozpočtovej disciplíny na upokojenie finančných trhov nebudú stačiť. Centrálne inštitúcie EÚ majú preto dostať kompetenciu zasahovať aj do suverenity členských štátov pri tvorbe ich rozpočtov. Napriek tomu, že by to bola len krajná možnosť, ide o politicky citlivú vec a dohoda v tejto veci je preto otázna.

Lídri sa okrem ekonomiky budú venovať aj ďalším otázkam, predovšetkým pokiaľ ide o ďalšiu európsku budúcnosť Balkánu. Očakáva sa, že Chorvátsko dostane na summite oficiálnu pozvánku na členstvo v EÚ a hovoriť by sa malo aj o začiatku prístupových rokovaní v prípade Čiernej Hory. Témou bude aj prípadné udelenie štatútu kandidátskej krajiny Srbsku.

© 2011, Autorské práva SITA a.s. a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.