Medzi hlavné nedostatky existujúceho systému patrí proces premeny nelikvidných finančných aktív na obchodovateľné nástroje kapitálového trhu (sekuritizácia), ktorý takmer odstránil väzbu medzi veriteľom a dlžníkom. Problematické sú tiež používané účtovné postupy na oceňovanie aktív. Tieto modely zosilňujú procyklické tendencie a vytvárajú nekonzistentnosť medzi dosahovaním relatívne uspokojivého riadenia individuálnych a systémových rizík.