IFRS 2 a zamestnanecké akcie
Spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom akcie ako súčasť bonusu. Podmienkou je, že zamestnanec musí v spoločnosti pracovať minimálne 3 roky. V deň, keď akcie dostane, zároveň obdrží „put opciu“ na predaj daných akcií spoločnosti naspäť (za cenu, keď akcie dostal). To znamená, že ak cena na trhu bude nižšia, zamestnanec si samozrejme opciu uplatní, v opačnom prípade nie. Na uplatnenie opcie má zamestnanec tri roky. Dá sa uvedené brať ako transakcie s platbou na základe podielov vysporiadaných akciami (equity settlet share-based payment transactions), alebo naopak ako zložený finančný nástroj (compound financial instrument), keďže zamestnanec má v podstate právo voľby medzi akciou alebo peňažnými prostriedkami?
Podľa môjho názoru nejde o zložený finančný nástroj. Zamestnanec si nemôže vybrať, či získa akcie alebo peniaze. Podľa IFRS 2.35: „Ak účtovná jednotka dala protistrane právo vybrať si, či sa transakcia s platbou na základe podielov vysporiada peňažnými prostriedkami… („If an entity has granted the counterparty the right to choose whether a share-based payment transaction is settled in cash“). Dostane akcie. Áno, dostane tiež opciu, ale opcia nepredstavuje peniaze. Naopak, podľa môjho názoru, ide o dva prvky kompenzácie: 1. akcia, 2. opcia. Zároveň, pretože mu na obidva vznikne nárok postupne (počas obdobia troch rokov), má sa na nich aplikovať IFRS 2.15.
Predpokladajme, že spoločnosť zamestnancovi vydá akcie a zároveň mu poskytne „put opciu“. Spoločnosť plánuje v prípade využitia tejto opcie predať akcie na trhu. Je táto skutočnosť predmetom vlastných akcií (treasury shares) alebo iba sa účtuje o záväzku z rozdielu medzi trhovou cenou (market price) a cenou opcie? V prípade, že cena bude na trhu vyššia, predpokladáme, že nemáme čo účtovať, keďže v podstate nevzniká žiadny záväzok.
Podľa môjho názoru v tejto otázke vzniká problém, pretože opcia má obdobie trvania tri roky. Keby nemala, tak by celkom jednoznačne išlo o transakcie s platbami na základe podielov s alternatívou vysporiadania peňažnými prostriedkami (share-based payment with cash alternative) (IFRS 2.34), a odmena by sa počas obdobia troch rokov vykazovala v hodnote akcií (každý rok 1/3 x trhová cena) alebo opcie [každý rok 1/3 x reálna hodnota (strike price)], podľa toho, ktorá by bola nižšia.
To, že opcia má obdobie trvania tri roky ale znamená, že nejde o jeden zložený finančný nástroj (compound instrument) (IFRS 2.35), ale o dva nástroje (akcie a opcie), ktoré je nutné oceniť separátne (podľa IFRS 2.17).
Na druhej strane, pokiaľ sa dá rozumne predpokladať, že cena akcií nikdy neklesne pod reálnu hodnotu opcie (alebo aspoň nebude nižšia v deň, keď vyprší, t. j. za 6 rokov), myslím, že možno konštatovať, že reálna hodnota opcie je (dňom vydania) nulová.
Preto by sa odmena počítala: (1/3 x trhová cena akcií) + (1/3 x reálna hodnota opcie) za rok.
Samozrejme, keby cena akcií náhodou klesla pod reálnu hodnotu opcie (čo sa však rozumne očakávať nedá), odmena by sa potom vypočítala v 1/3 x reálna hodnota opcie (to, že tento postup má rovnaký dopad na výkazníctvo ako keby išlo o zložený finančný nástroj, je iba zhoda náhod).
Každopádne, keď sa zamestnancom (za tie tri roky) predajú akcie + opcia, opcia bude mať vyššiu hodnotu ako nulovú, iba ak by cena akcií klesla pod jej reálnu hodnotu. Aj keď nepredpokladám, že by k tomu došlo, keby predsa len, rozdiel by sa nemohol vykázať inak ako záväzok.
Zásoby a preddavok
Spoločnosť uzatvorila zmluvu na obstaranie zásob (tovaru), ktoré budú dodávané priebežne v apríli a máji. Bol však už uhradený preddavok na celý objem zásob uhradený v cudzej mene (USD). Vedenie spoločnosti má záujem oceňovať príjem tovaru na sklad kurzom, ktorým bol uhradený preddavok, nie dátumom príjmu tovaru, ako je bežne zaužívané. Je to z pohľadu IFRS možné?
Áno. Zásoby sa podľa IFRS oceňujú kurzom dňa ich nákupu, nie dňom ich dodania. Novelizácia IAS 2 (ako vysvetľuje IN10) výslovne znemožňuje zahrnovanie kurzových rozdielov do ceny zásob. Vo vašom prípade sa zásoby budú oceňovať kurzom zo dňa preddavkovej platby, nie dňom, kedy sa prevzali od dodávateľa.
Precenenie pri hmotnom majetku
Aké sú výhody, resp. nevýhody pri aplikácii modelu precenenia pri hmotnom majetku k súvahovému dňu?
Vo väčšine prípadov volia firmy model preceňovania (podľa IAS 16, 38 a 40) účelovo, aby dosiahli nejaký momentálny výhodný výsledok. Napríklad podľa jednej štúdie, švajčiarske firmy preceňujú z dôvodu, aby zvýšili hodnotu majetku, a tým získali od svojich bánk lepšie podmienky.
Podľa mojich osobných skúseností firmy zaoberajúce sa distribúciou elektriny či plynu tento model používajú, aby mohli preceniť svoje historické sústavy (často obstarané v dávnejšie), pretože im tým vzniknú vyššie odpisy, čo môžu premietnuť do svojich nákladov a od svojho regulátora získať povolenie zvýšiť ceny pre svojich zákazníkov.
Ostatné firmy (ktoré tým nemajú čo získať) sa tomuto modelu vyhýbajú.
Prvým dôvodom je, že tento model sa nesmie aplikovať selektívne (na jednotlivé položky), ale na celú triedu (ktorá sa podľa IAS 16 definuje dosť široko). Druhý dôvod je ten, že keď sa raz precení jedna položka, musí sa preceniť celá trieda. Tretím je to, že nie je neobvyklé, že by sa muselo preceňovať ročne, a pretože podľa IFRS nestačí len „okrúhla pečiatka“, tento proces dokáže byť veľmi prácny a nákladný. A nakoniec, mnoho firiem si uvedomuje, že hodnota majetku nemusí iba rásť, dokáže aj klesať.
Poznám príklad banky, ktorá vlastnila investičný majetok a ten preceňovala podľa IAS 40. Keď sa u nich zavádzal tento model, domnievali sa, že hodnota nehnuteľností bude rásť, nie klesať. Ten „zisk zadarmo“, ktorý mohli ako dôsledok vykazovať svojim akcionárom, sa im preto veľmi pozdával. Potom prišla kríza a banka s hrôzou zistila, že nielen oceňovanie nehnuteľností (v neistých časoch) dokáže byť zložité, ale že výsledkom môže byť pokles ich hodnoty. Banka mala preto nielen problém, ako preukázať hodnotu majetku svojmu audítorovi, ale tiež ako vysvetliť svojim akcionárom, že straty, ktoré musí vykazovať, sú iba papierové a iste nie sú tak významné ako zisky (ktoré tiež boli iba „papierové“), ktoré vykazovala v minulých rokoch.
Z toho teda vyplýva, že model precenenia síce existuje, môže sa podľa IFRS používať, ale kto si ho zvolí, nakoniec väčšinou svoje rozhodnutie oľutuje.
Pre úplnosť, jediná výnimka sú finančné nástroje (podľa IAS 39 / IFRS 9). Tu je preceňovanie nielen legitímne, ale v podstate predstavuje jediný možný model, ktorý dokáže používateľom poskytnúť dostatok užitočných informácií.
Rezervy v IFRS
Spoločnosť má niekoľko divízií, z ktorých niektoré sú stratové. Ku dňu účtovnej závierky chce ukončiť ich činnosť a zaúčtovať rezervy na straty z predaja majetku, odstupné zamestnancom a podobne. Môžeme to pre účely IFRS uznať ako rezervu, alebo musíme postupovať podľa IFRS 5? Čo potom s odstupným?
To nie je otázka buď/alebo. IAS 37 sa vzťahuje tak na reštrukturalizácie, ako aj na ukončené činnosti. Jediné, čo sa stane, pokiaľ ide o ukončenú činnosť (ako ju definuje IFRS 5) je to, že sa poskytnú podrobnejšie informácie.
IAS 37.9: „This Standard applies to provisions for restructurings (including DISCONTINUED OPERATIONS). When a restructuring meets the definition of a discontinued operation, additional disclosures may be required by IFRS 5 Non-current Assets Held for Sale and Discontinued Operations.“
„Tento štandard sa uplatňuje pre rezervy na reštrukturalizáciu (vrátane ukončených činností). Ak reštrukturalizácia spĺňa definíciu ukončenej činnosti, môžu sa podľa IFRS 5 Dlhodobý majetok držaný na predaj a ukončenie činnosti vyžadovať sa dodatočné zverejnenia.“
Čo sa týka odstupného, IAS 37 explicitne neuvádza, že sa má zahrnúť do rezervy, ale tento postup vyplýva z jeho znenia. Je to postup úplne konzistentný s bežnou praxou. Je však dôležité pamätať na to, že rezerva sa tvorí, až potom sa vedenie rozhodne reštrukturalizáciu uskutočniť a toto rozhodnutie prehlási verejne.
Robert Mládek sa narodil v Čechách, ale vyrástol v USA. Vyštudoval financie a účtovníctvo (University of San Francisco), pracoval ako audítor (KPMG) a kontrolór (Waller, Williams & Co). Od roku 1995 žije trvalo v Českej republike, kde sa venuje predovšetkým poradenskej činnosti (GAAP.cz, s.r.o.). Je autorom niekoľkých odborných publikácií („Postupy účtování podle IFRS“, „Světové účetnictví I, II a III“, „Účetnictví versus Accounting“), správcom stránok www.gaap.cz a od roku 1997 aj školiteľom.
Na otázky odpovedal: Robert Mládek, GAAP.cz, s.r.o.
Do slovenčiny preložila: redakcia
