Ing. Monika Sobeková Majková, PhD.

Získavanie finančných zdrojov patrí medzi základné problémy, ktoré rieši takmer každý podnik. Počas krízy, keď banky sprísnili podmienky získavania bankových úverov sa čoraz častejšie do popredia dostávajú iné alternatívne možnosti financovania. Jednou z nich sú aj investície do vlastného imania spoločností. Sú realizované súkromnými investormi alebo fondmi. V každom prípade otvárajú pre podniky nové možnosti, pretože často pristupujú k financovaniu takých projektov, do ktorých by banky nikdy nešli, pretože sú pre ne rizikové.

Private equity investície

Názvom private equity sa označujú súkromné investície vložené do podnikov, ktoré nie sú kótované na burze. V preklade to znamená doslova vlastné, resp. súkromné imanie. V literatúre sa často stotožňuje s pojmom rizikový kapitál (venture capital). Ide o označenie tzv. alternatívneho investovania, ktoré doplňuje tradičná akciové a dlhopisové portfóliá. Na druhej strane pre podnik private equity predstavuje zaujímavý a nový zdroj možnosti získania potrebného kapitálu.

Výklady pojmov private equity a venture capital sa v literatúre líšia. Niektoré pramene ich považujú za synonymá, iné uvažujú s tým, že private equity označuje celú skupinu súkromných investícií a venture capital prestavuje len investície do začínajúcich podnikov s rastúcim potenciálom, resp. investície spojené so štádiom štartu a expanzie biznisu. Čiže ide vlastne o podskupinu private equity. V prípade rizikového kapitálu ide o takú investíciu private equity, kedy firma investuje do mladých a rozvíjajúcich sa spoločností, iba zriedkavo však vlastní majoritný podiel.

V typickom účelovom odkúpení (tradičnej investície private equity) investor nakupuje majoritný podiel.

Private equity patria do skupiny stredno a dlhodobých externých finančných investícií, resp. pre podniky predstavujú dlhodobé finančné zdroje.

V krajinách strednej a východnej Európy sa stali významnou zložkou kapitálového trhu aj napriek novosti tejto formy financovania v tomto regióne.

Podľa British Venture Capital Asociation private equity znamenajú v oblasti financií takú triedu aktív, ktorá obsahuje majetkové cenné papiere v spoločnostiach, ktoré nie sú verejne obchodovateľné na burze. Investície v private equity najčastejšie zahrňujú buď investovanie kapitálu do prevádzkovej spoločnosti alebo akvizície prevádzkovej spoločnosti.

Kapitál pre private equity je navyšovaný primárne od inštitucionálnych investorov. Investorom môže byť fond private equity, obchodní anjeli, fondy fondov, penzijné a zaisťovacie spoločnosti.

Komparácia typov a foriem investícií private equity

Nie je jednoduché vymedziť typy a formy investícií private equity, pretože podliehajú neustálemu vývoju a sú odrazom historického vývoja a možností použitia venture capital v jednotlivých krajinách.

Investície typu private equity možno rozdeliť do niekoľko základných skupín:

• Rizikový kapitál – nazýva sa aj venture kapitál. Do tejto skupiny patria investície do počiatočných životných štádií podnikov, prípadne do ich rozvoja. Zaraďuje sa sem: predštartovné financovanie, štartovné financovanie, financovanie počiatočného rozvoja podniku. Rizikový sa nazýva tento kapitál z toho dôvodu, že investor poskytuje peniaze na taký podnikateľský zámer, ktorý by bol napríklad pre banku rizikový a tá by podniku nikdy peniaze neposkytla, pretože napr. nemá dostatok majetku na ručenie, alebo nemá históriu, atď. Investor síce vstupuje do „kvázi“ rizikového projektu, ale jeho investícia sa týmto spôsobom lepšie zhodnotí, ako keby peniaze ležali na účte v banke. Týmto spôsobom dostanú šancu aj podnikatelia, ktorí majú dobré nápady, no nemajú potrebný kapitál na realizáciu svojho plánu. Zvyčajne ide o podporovanie inovatívnych nápadov. Rizikový, resp. venture kapitál zahŕňa nasledovné formy financovania:
  1. Seed capital – predštartovné financovanie
     Ide o financovanie skorých raných stupňov podnikania, zvyčajne ešte pred samotným vznikom podniku. Možno sem zaradiť financovanie vývoja prototypu nového výrobku, jeho patentovú ochranu, financovanie prieskumu trhu nového výrobku alebo služby, financovanie spracovania podnikateľského plánu. Obvyklá veľkosť zárodočného financovania môže byť okolo 8 000 – 130 000 eur, pričom  predstavuje najrizikovejšiu formu rizikového financovania. Tieto investície prinášajú zisk spravidla po 7 – 12 rokoch, čomu zodpovedá miera zisku okolo 150 – 170 %.
  2. Start-up capital – štartovné financovanie
     Ide o investovanie do začiatku činnosti firmy. Predpokladá sa, že už existuje produkt, manažérsky tím a  že sú k dispozícii výsledky prieskumu trhu. Návratnosť investície sa predpokladá za 5 – 10 rokov a typický objem investície je 130 000 – 700 000 eur. Požadovaná miera zisku sa predpokladá na úrovni  100 – 120 %. Tento typ financovania ponúka na trhu venture capital len 5 % investorov.
  3. Early stage development capital – financovanie počiatočného rozvoja
     V tomto prípade ide o financovanie rozvoja podnikov, ktoré už mierne fungujú, majú potenciál ďalšieho rozvoja, ale nie sú schopné zabezpečiť rozvoj úverovým financovaním, pretože nemajú čím ručiť.  Najmä vďaka možnosti lepšie predpovedať investíciu ide tu o menšie riziko pre investora, aj keď stále tu značné riziko existuje. Predpokladaná miera výnosu je na úrovni 70 % a očakávaná doba návratnosti  je 4 – 7 rokov.
  4. Later stage development – expansion capital – rozvojové financovanie
     Ide o investovanie do fungujúcich podnikov, preto možno skonštatovať, že ide o menej rizikové investície. Patrí sem vybudovanie novej linky, predajnej siete atď. Na trhoch rizikového kapitálu ho ponúka viac ako polovica spoločností. Nižšiemu riziku zodpovedá aj nižší výnos pohybujúci sa na úrovni 25 – 35 %.

• Leveraged Buy-out (účelové odkúpenia) – cieľom takýchto investícií je investovanie kapitálu už do existujúcich spoločností za účasti kvalitného manažérskeho tímu a následne spoločne dosiahnuť rast hodnoty cieľovej spoločnosti. Buy-out, resp. odkúpenie predstavuje nákup podielov spoločnosti najčastejšie jej manažérmi. Investície sa realizujú formou:

  • Odkúpenia spoločnosti ako celku.
  • Odkúpenia časti podnikov – divízie alebo prevádzky.
  • Rekapitalizáciou spoločností – s úzkym okruhom vlastníkov s cieľom dosiahnuť likviditu alebo rast vlastného majetku.

Účelové odkúpenia sa realizujú, keď investor, zvyčajne finančný sponzor získa kontrolný podiel na vlastnom imaní spoločnosti a rozhodujúce percento z nákupnej ceny je financované prostredníctvom dlhu. Tieto aktíva získanej spoločnosti sa využívajú ako zábezpeka za požičaný kapitál.

Špeciálny druhom je manažérske odkúpenie (management buyout – MBO), nastáva vtedy, keď manažment podniku kupuje veľkú časť podniku. Cieľom môže byť silný manažérsky záujem na úspechu spoločnosti. Manažérske odkúpenia hrajú dôležitú úlohu v reštrukturalizačnom procese spoločnosti popri fúziách a akvizíciách.

Iným druhom odkúpení sú druhotné odkúpenia (secondary buyout). Ide o taký typ odkúpení, keď obaja – aj predávajúci aj kupujúci sú private equity firmy a odkúpenie sa realizuje na takej spoločnosti, ktorá už bola získaná prostredníctvom účelového odkúpenia. Historicky bolo sekundárne odkúpenie vnímané ako „zúfalý“ predaj, bolo považované za neatraktívne a investori sa im snažili vyhýbať. Nárast bol zaznamenaný od roku 2000. Najčastejšie private equity spoločnosti sledovali sekundárne odkúpenie realizovali ak predaj strategickému kupujúcemu nebol možný kvôli okrajovému a slabému biznisu.

• Mezanínové financovanie – predstavuje kapitál investovaný zväčša do firiem s dlhodobým rastovým potenciálom. Má hybridnú formu, pretože ide o taký finančný zdroj, ktorý vykazuje znaky bankového úveru, z ktorého sa platia úroky, no banka ho považuje za kvázi vlastný kapitál, čiže aj podnik ho vykazuje ako vlastný kapitál. Využíva sa napr. pri získavania financií z eurofondov. Ak potrebuje podnik vykázať určité % vlastných zdrojov na spolufinancovanie projektu. Získa mezanínový kapitál a zvýši si svoju kapitálovú silu. Často sa nazýva aj podriadený dlh z toho dôvodu, že ak si podnik zoberie aj úver od banky a prestal by ho splácať, v prvom rade by sa z jeho majetku splatil bankový úver a až potom dlh mezanínovému investorovi. Čiže záväzok voči banke je vlastne nadriadeným dlhom.
• Reštrukturalizácia – ide o komplexný spôsob riešenia často krízového stavu spoločnosti, ktorá si vyžaduje rýchle konanie a zásadné rozhodovanie. Uplatňuje sa v prípadoch, kedy spoločnosti hrozí vyhlásenie konkurzu. Ideálnym riešením je ozdravenie podniku aj za cenu dočasných radikálnych opatrení. Nevyhnutným predpokladom účasti nových investorov sú určité konkurenčné výhody cieľových spoločností, ktoré sú základom pre naštartovanie pozitívnych zmien.

Trendy vývoja spektra private equity tokov

Spoločnosti private equity investovali v roku 2009 v regióne strednej a východnej Európy 2,5 mld. eur. V roku 2008 a 2007 boli tieto investície v danej oblasti približne v rovnakej hodnote. V kontraste s investíciami celoeurópskymi možno uviesť, že v nich nastal pokles v roku 2009 oproti roku 2008 približne o 60 %.

V roku 2009 boli najväčšie investície zrealizované v 5 krajinách: Česká republika, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko. Tieto kapitálové toky predstavovali 93 % z hodnoty všetkých investícií realizovaných v regióne strednej a východnej Európy, počtom tvorili financované spoločnosti (123 ks) 73 %.

Private equity investície sa týkajú financovania nekótovaných spoločností s rastovým potenciálom. Private equity zahŕňajú investície do všetkých štádií spoločnosti: predštartovný kapitál, štartovný, rozvojový, dlhový, resp. mezanínový a odkupy. Rizikový kapitál je podľa EVCA (Európska asociácia rizikového kapitálu) zameraný len na fázy predštartovného, štartovného a rozvojového financovania. Tomuto členeniu budú zodpovedať aj výsledky v jednotlivých grafoch.

Graf č. 1 zobrazuje vývoj európskych private equity investícií, pričom krivka znázorňuje vývoj počtu spoločností a stĺpce predstavujú investované sumy. Sleduje sa obdobie od roku 2000 do roku 2009. V prvej polovici sledovaného obdobia (2000 – 2004) boli investície v porovnaní s rokmi 2006 a 2007 polovičné. Pohybovali sa v rozmedzí od 35 do 37 mld. eur (pozn. v angl. bn, resp. bilion znamená miliardu). Od roku 2003 zaznamenávame nárast investícií, ktorý kulminoval v rokoch 2006 a 2007, keď v roku 2007 dosiahol maximálnu hodnotu 72,9 mld. eur. Od tohto obdobia sledujeme už iba pokles.

Zdroj: EVCA. 2010. Annual Survey 2009.

Graf č. 1: Vývoj investícií private equityv rokoch 2000 – 2009

Najmarkantnejší bol pokles v roku 2009 oproti roku 2008 kedy z hodnoty 54 mld. eur klesol o viac ako polovicu na 23,4 mld. eur. Naopak krivka vývoja počtu financovaných spoločností bola najvyššia v roku 2000 – investovalo sa približne do 10 000 spoločností a postupným pomalým tempom klesala až do roku 2009. Znamená to, že ak sa investovaná suma zvyšovala, ale počet spoločností, do ktorých sa investovalo zvýšila sa hodnota investície pripadajúca na jednu firmu.

EVCA vo svojich správach z roku 2009 uvádza, že investície do európskych spoločností dosiahli v roku 2009 23 mld. eur, z ktorých až 98 % pochádzalo z európskych private equity firiem. Prvých päť krajín v roku 2009 bolo: Spojené kráľovstvo (19,6 %), Francúzsko (13,1 %), Nemecko (11,4 %), Taliansko (6,6 %) a Belgicko (4,8 %).

Zdroj: EVCA. Quarterly Activity Indicator Q1 2010. Run by PEREP_Analytics.

Graf č. 2: Vývoj indexu tokov európskych private equity v rokoch 2007 – 1. kvartál 2010

Graf č. 2 znázorňuje vývoj indexu tokov private equity v rokoch 2007 až 1. kvartál 2010. Na grafe č. 2 je zobrazený vývoj troch kategórií private equity investičných tokov: investičných aktivít, nárast fondov a odpredaje – čiže prezentuje možné finančné toky v prípade troch rôznych skupín. Investičné aktivity sú realizované do nových firiem, nárast fondov – predstavuje nárast investičných prostriedkov vo fondoch a odpredaje predstavujú výšku výstupného kapitálu – v prípade exitu spoločnosti v obstarávacích cenách. Za základ indexu sa považuje hodnota v prvom kvartály roku 2007, čiže ak jeho hodnota je 100, ďalší vývoj každej z troch kategórií sa porovnáva vo vzťahu k nej. Európske toky private equity kapitálu od 4. kvartálu 2009 do 1. kvartálu 2010 mierne začali narastať. Dovtedy však bol od roku 2007 zaznamenaný pokles vo všetkých sledovaných kategóriách, čo úzko koreluje so začiatkom finančnej a hospodárskej krízy. Zasiahla teda aj oblasť private equity investícií.

Najhlbší prepad všetkých aktivít z tejto oblasti nastal v roku 2009, začiatkom roka 2010 začalo mierne oživenie private equity trhu. Hodnoty uvedené v grafe č. 2 napravo vyjadrujú zmenu medzi prvým kvartálom 2010 a štvrtým kvartálom 2009. V prípade investícií nastal medzikvartálny pokles o 11 %, v skupine odpredajov, resp. exitov bol 13 % pokles v tomto období a v kategórií fondov prišlo k 27 % nárastu investičných prostriedkov.

Zdroj: EVCA. Quarterly Activity Indicator Q1 2010. Run by PEREP_Analytics.

Graf č. 3: Vývoj indexu tokov európskych private equity investícií

Graf č. 3 prezentuje vývoj indexu európskych private equity investícií meraných počtom spoločností, do ktorých sa investovalo. Výsledky sú prezentované po kvartáloch. Základom je zase prvý kvartál roku 2007. Graf č. 3 zachytáva investície v jednotlivých životných štádiách podniku. V každej zo sledovaných kategórií bol zaznamenaný 23 – 52 % pokles. Najväčší pokles bol v skupine neskoršieho štádia rozvoja. Naopak najmenší pokles bol v počet podnikov, do ktorých sa investovalo v štádiách rastu. Každopádne investície do rastu podnikov zdá sa sú počtom najpopulárnejšie, pretože, ako je z grafu zrejmé, sú najpočetnejšie. Údaje v grafe č. 3 napravo vyjadrujú zmenu medzi prvým kvartálom roku 2010 a štvrtým kvartálom 2009. V každej zo sledovaných kategórií bol zaznamenaný pokles 20 % a viac.

Zdroj: EVCA. Quarterly Activity Indicator Q1 2010. Run by PEREP_Analytics.

Graf č. 4: Vývoj indexu tokov európskych investícií private equity podľa sumy

Graf č. 4 ponúka iný pohľad na vývoj investícií private equity, na rozdiel od predchádzajúceho grafu č. 3, sleduje vývoj indexu sumy investovaného kapitálu v tom istom období 2007 – 1. kvartál 2010.

Pokles indexu merajúceho počet spoločností, do ktorých sa investovalo, je v priemere 33,4 %, na druhej strane pokles investovanej sumy je nižší v priemere iba 25,2 %.

Ak počet spoločností klesal viac ako suma investovaného kapitálu znamená to, že priemerná investícia na podnik sa zvýšila. Najväčší pokles bol zaznamenaný v oblasti rizikového kapitálu, teda u predštartovného a štartovného financovania.

Je zrejmé, že private equity investície prerastajú v európskom priestore do skutočne veľkých rozmerov. Od roku 2007 však začala celková výška celkových investícií aj ich počet klesať – čo súvisí s príchodom celosvetovej krízy. Naopak, výška investície meraná na jednu spoločnosť vzrástla.

Základným problémom cezhraničného pohybu kapitálu stále zostávajú legislatívne bariéry. Preto jedným z hlavných cieľov Európskej únie je, pre rozvoj podpory financovania podnikov, uľahčiť presun kapitálu medzi krajinami pomocou zjednotenia legislatívnej úpravy zákonov týkajúcich sa cezhraničného pohybu kapitálu, a teda aj private equity investícií.