ČNB nezvýšila úrokové miery

Česká centrálna banka rozhodla, že svoje úrokové sadzby ponecháva na nezmenenej úrovni. Tento krok je v súlade s očakávaniami, keďže silná česká koruna a úsporné opatrenia v oblasti verejných financií vykompenzovali riziko inflácie vyplývajúce zo zotavovania českého priemyslu a rastúcich cien komodít. Dvojtýždňovú repo sadzbu Česká národná banka (ČNB) ponechala na rekordnom minime 0,75 %, kde sa nachádza už od mája minulého roka. Rozhodnutie ČNB, že úrokové sadzby sa nezmenia, očakávali všetci 18 analytici, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters. Inflácia v Českej republike v decembri vzrástla na 2,3 %. Želaná inflácia je podľa ČNB na úrovni 2 %. Predstaviteľ českej centrálnej banky Pavel Řežábek minulý mesiac povedal, že reakcia menovej politiky na rastúcu infláciu by mohla prísť rýchlejšie, čím sa pridal k Eve Zamrazilovej, ktorá na troch predchádzajúcich zasadaniach ČNB, ako jediná hlasovala za zvýšenie úrokových sadzieb.

Európska centrálna banka nezmenila úroky

Úrokové sadzby v eurozóne zostávajú na rekordnom minime, aj napriek narastajúcim obavám zo zrýchľovania inflácie. Rada guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) ponechala kľúčovú úrokovú sadzbu na úrovni 1 %, na ktorej je od mája 2009. ECB nezmenila ani depozitnú sadzbu, ktorá zostáva na 0,25 %, a ani jednodňovú refinančnú sadzbu, ktorá je stále na úrovni 1,75 %. Medziročné tempo zvyšovania spotrebiteľských cien v eurozóne dosiahlo v januári 2,4 % a už druhý mesiac za sebou prekročilo 2-% inflačný cieľ ECB. Napriek tomu všetkých 82 ekonómov oslovených agentúrou Reuters prognózovalo, že ECB nezmení nastavenie úrokových sadzieb. ECB podľa ekonómov nezačne sprísňovať menovú politiku skôr než v 4. kvartáli. Finanční investori však očakávajú, že sa to stane už v 3. štvrťroku. Špekulácie, že nárast inflácie v eurozóne povedie k tomu, že ECB bude sprísňovať svoju menovú politiku rýchlejšie než Fed v USA, podporili kurz eura.

Zisk zaisťovne Munich Re poklesol

Nemecká zaisťovňa Munich Re oznámila, že v 4. štvrťroku 2010 zaznamenala pokles zisku medziročne o 38 % na 480 mil. eur zo 780 mil. eur v rovnakom období 2009. Podľa najväčšej svetovej zaisťovne dôvodom slabších výsledkov v poslednom kvartáli 2010 je fakt, že v období október-december 2009 mala nižšie výdavky na náhrady škôd za prírodné katastrofy ako vlani. Šéf zaisťovne Jörg Schneider preto považuje hospodárske výsledky za 4. štvrťrok 2010 za pomerne dobré. Zisk Munich Re za celý rok 2010 sa znížil na 2,43 mld. eur z 2,56 mld. eur v roku 2009. Analytici, ktorých oslovila agentúra Reuters pritom odhadovali, že zaisťovňa bude mať zisk 2,47 mld. eur. Spoločnosť napriek tomu plánuje vyplatiť za minulý rok vyššie dividendy, a to 6,25 eur za akciu, pričom v predchádzajúcom roku 2009 to bolo 5,75 eur na akciu. Okrem toho chce zaisťovňa v tomto roku odkúpiť späť svoje akcie za 500 mil. eur.

Zisk španielskej banky Santander klesol

Najväčšia banka v eurozóne, španielska banka Santander, evidovala 8,5-percentný pokles štvrťročného zisku, pod čo sa podpísala vyššia tvorba rezerv na nesplácané úvery. Banka informovala, že jej čistý zisk klesol v poslednom kvartáli minulého roka na 8,18 mld. eur, čo bolo v súlade s odhadmi analytikov, ktorých vo svojom prieskume oslovila agentúra Reuters. Dobrý výkon brazílskych a britských dcérskych spoločností vykompenzoval slabšie marže banky na domácom trhu, kde vysoké náklady na financovanie a rastúci počet nesplácaných úverov nepriaznivo vplývajú na španielske banky. Čisté úrokové výnosy banky Santander boli v sledovanom období v sume 29,22 mld. eur, zatiaľ čo analytici prognózovali čisté úrokové výnosy na úrovni 29,14 mld. eur. Podiel nesplácaných úverov na celkových úveroch banky predstavoval ku koncu decembra 3,55 %. Santander je menej zraniteľná na domácom trhu než konkurenčná banka BBVA, vzhľadom na jej agresívnu expanziu v rôznych krajinách sveta.

Federálny rezervný systém o dlhopisoch

Členka Rady guvernérov americkej centrálnej banky (Fed) Elizabeth Duke povedala, že si nemyslí, že Fed bude musieť predĺžiť platnosť súčasného programu skupovania dlhopisov v sume 600 mld. USD. Ak však ekonomika oslabí, Fed pristúpi k ďalším krokom. „Ak uvidíme, že ekonomika oslabuje, potom sa budeme musieť rozhodnúť pre vhodné kroky,“ povedala. Fed na svojom zasadnutí minulý týždeň nič nezmenil na súčasnom programe nákupu aktív, čím chce posilniť mierny ekonomický rast a znížiť mieru nezamestnanosti. Vyjadrenia členky Rady guvernérov naznačujú, že Fed je ochotný podniknúť ďalšie kroky v prípade, ak sa ekonomické oživenie vytratí. Ďalší predstaviteľ Fed-u, Thomas Hoenig, vyhlásil, že o predĺžení platnosti programu zameraného na skupovanie vládnych dlhopisov sa môže diskutovať v prípade nepriaznivých ekonomických údajov. Platnosť súčasného programu nakupovania dlhopisov, na ktorý plánuje Fed vynaložiť 600 mld. USD, má skončiť v polovici tohto roka.

Pokusy o poistné podvody na Slovensku

V minulom roku odhalila poisťovňa Generali Slovensko 8 940 pokusov o poistné podvody, pri ktorých chceli klienti od spoločnosti získať finančné prostriedky vo výške 4 mil. eur. V porovnaní s rokom 2009, tak počet pokusov o neoprávnené poistné plnenie vzrástol o 35,3 %. Najviac poistných podvodov spoločnosť zaznamenala v oblasti motorových vozidiel, ktoré tvoria až 80 % z celkového počtu evidovaných prípadov. Nasledovali pokusy o nekalú činnosť v oblasti poistenia majetku a zodpovednosti občanov aj podnikateľov, ktoré predstavujú 19 % z celkového počtu a zvyšné 1 % sa týkalo poistenia osôb. Z hľadiska veku sa o nekalé konanie pokúšajú najmä ľudia do 30 rokov, ktorí sú zodpovední za 29 % poistných podvodov a do 35 rokov, ktorí tvoria 23,70 %. Najmenej podvodných pokusov poisťovňa eviduje u mladých ľudí do 20 rokov, u ktorých je to iba 2,84 %.

Predaj DSS ČSOB Poštovej banke

Kúpu stopercentného podielu dôchodkovej správcovskej spoločnosti ČSOB Poštovou bankou by sporitelia nemali pocítiť. Presunie sa aj vyše 200 mil. eur, ktoré sú vo fondoch. Úspory vo výške 210 mil. eur, ktoré má takmer 94 tis. sporiteľov v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) ČSOB, prejdú do Poštovej banky. Tá totiž kúpila stopercentný podiel tejto penzijnej spoločnosti. Sporitelia by podľa oboch bánk zmenu pocítiť nemali. Ak by so zmenou neboli spokojní, môžu DSS kedykoľvek zmeniť. „Dôchodkové úspory sporiteľov budú naďalej zhodnocované v troch dôchodkových fondoch, ktoré si zvolili pri vstupe do II. piliera,“ hovorí generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár. Úspory v konzervatívnom fonde sa pritom od vzniku tejto DSS v roku 2005 zhodnotili o 2,9 %, vo vyváženom fonde o niečo vyše percento a v rastovom fonde o necelých 0,8 %. ČSOB tvrdí, že odovzdá fondy vo veľmi dobrej kondícii. „V portfóliu sa nenachádzajú žiadne problémové aktíva,“ povedal šéf ČSOB.