doc. Ing. Peter Markovič, PhD.

Ľudské myslenie, napriek všeobecne konštatovanej zložitosti, je pomerne jednoduché. Spočiatku sa snažíme niečo vybudovať a skôr, než sa začneme radovať z dosiahnutého úspechu, prijmeme rozhodnutie, ktorým všetko pozitívne zahubíme. Krízy patria do štandardnej výbavy ľudskej civilizácie, jednu prekonáme a ani si neuvedomíme, že do druhej sa rútime plnou parou vpred. Keď sme v roku 2007 začínali pociťovať prvé symptómy rastovej krízy, mnohí si mysleli, že táto porucha rýchlo prejde a všetko sa vráti na cestu rastu. Lenže svet, v ktorom momentálne žijeme, je iný, ako ten z roku 2007. Za všetky príklady vyberáme jeden – horná komora nemeckého Bundestagu potvrdila zákaz nekrytých predajov nakrátko v prípade akcií a dlhopisov členských štátov eurozóny, ktorý bol pred časom schválený dolnou komorou (SME, 10. 7. 2010 – pozn. autora). Koncom minulého storočia, počas môjho vysokoškolského štúdia, som bol permanentne „bombardovaný“ tézami a heslami o globalizácii finančného sveta, vzájomnom prepájaní ekonomík a o deamerikanizácii dolára – teda sveta, v ktorom protekcionizmus nemá šancu. Napriek tomu som bol presvedčený, že ide o mystickú ideu, podobnú tej, ktorú som počúval ako dieťa pri prechode zo socializmu na komunizmus. Čuduj sa svete, stačila jedna kríza a globalizácia sa zrazu pretvára do lokálneho reštrikcionizmu. V záujme riešenia problémov krízy sa globálny problém stiahne na lokálnu úroveň a príjme sa diskriminačné a ekonomicky neúčinné opatrenie. Pritom, pokiaľ by sa uzavrela dohoda na najvyššej úrovni, výsledný efekt by mohol byť oveľa účinnejší.

Nekryté predaje nakrátko patria naozaj medzi vysokošpekulatívne operácie, na druhej strane dávajú finančnému trhu nevyhnutnú likviditu a aspoň čiastočne prispievajú k tvorbe rovnovážnych trhových cien. Neexistencia konkrétnych „svetových“ opatrení vyvolala a bude aj v budúcnosti vyvolávať vznik cenových bublín, ktorých ekonomické dosahy budú oveľa ničivejšie – zdravie svetovej ekonomiky je podlomené a akýkoľvek ďalší „atak“ už nemusí prežiť. Opatrenie nemeckého Bundestagu bude mať len lokálne dosahy, podstata problému sa nevyrieši, akurát poklesne záujem o obchodovanie s niektorými titulmi, čo v konečnom dôsledku môže vyvolať problémy pri emitovaní cenných papierov krajinami eurozóny (môžu sa stať menej atraktívnymi, nehovoriac o ich ratingovom hodnotení).

Apropo ratingové hodnotenie, toto je tiež jeden z krásnych príkladov, ako možno manipulovať s trhmi. Zvoľte si jednu z možností: a) objektívne hodnotenie stavu ekonomiky z podnetu ratingovej agentúry alebo b) hodnotenie stavu ekonomiky za úplatu (na zákazku). Možnosť a) sa javila ako nestranný pohľad na situáciu hodnoteného, avšak vďaka zamlčovaniu/skresľovaniu informácií sme získali mylnú predstavu o blahobyte a dnes musíme za to tvrdo platiť. Možnosť b) je komerčne zaujímavá, pretože za malý úplatok možno prižmúriť oko nad tou či onou informáciou a na konci vyslovia zákazník aj agentúra všeobecnú spokojnosť. Výsledok? Identický ako pri možnosti a). Takže navrhujem ďalšie protikrízové opatrenie – zakážme ratingové agentúry.

Uspokojenie základných životných potrieb, realizácia v zamestnaní a príprava na letné oddychovanie, nás nútia prijímať rozhodnutia, ktorých dosahy si uvedomíme až s odstupom času. Začína sa uhorková sezóna, kedy budeme mať možnosť analyzovať a premýšľať nad tým, čo nám priniesol pomaly končiaci pracovný rok. V septembri budeme múdrejší. Teraz v preddovolenkovom čase pociťujeme štandardnú preťaženosť, únavu a nechuť, preto si vzájomne poprajme pekné a pokojné leto a dovidenia, resp. „dočítania“ na jeseň.