Európska centrálna banka (ECB) koncom júna uskutočnila 3-mesačný repo tender, aby tak doplnila európskym bankám likviditu, pretože nastala splatnosť repo obchodu z predošlého roka v objeme 442 mld. eur. Celkový dopyt európskych bánk v tomto repo tendri bol len 131,9 mld. eur. Je to výrazne menej, ako sa očakávalo.

Na jednej strane to znamená, že banky nutne hotovosť nepotrebujú a dokážu sa prefinancovať na trhu, čo je pozitívne a naznačuje to, že problémy bankového sektora v Európe nie sú až tak veľké, ako sa predpokladalo, a že zdravie bankového sektora je v zásade dobré. To výrazne pomohlo k obratu vývoja eura, ktoré sa proti doláru v polovici júla, po viac ako dvoch mesiacoch, vyšplhalo na úroveň 1,30. Na druhej strane s optimizmom to netreba preháňať, keďže banky, ktoré potrebujú hotovosť, ju dokážu získať rovnako lacno od ECB aj cez iné operácie, napr. v pravidelných týždenných refinančných tendroch.

Pozitívom pri refinančnom tendri bol aj počet ponúk, ktoré ECB od bánk dostala, 171 bánk proti 1 100 pred rokom pri 1-ročnom refinančnom tendri. Napriek správam a názorom k ECB, ale aj celkovému stavu európskych ekonomík a deficitov rozpočtov, sa v poslednom čase javí Európa, najmä Nemecko, ako potenciál rastu jednak akciových trhov, ak nedôjde k „douple dip“, ale aj eura, ktoré, hoci sa hovorilo o možnom poklese až k 1,10 proti americkému doláru, má možnosť pokračovať v posilňovaní až do pásma 1,30-1,40. Za impulz počiatočného rastu eura sa považovalo zvýšenie krátkych sadzieb na medzibankovom peňažnom trhu a výnosov dlhopisov s krátkymi splatnosťami, čo bolo zrejme vyvolané zníženou likviditou na peňažnom trhu, ktorú spôsobilo negatívne cash-flow v celkovom objeme približne 201 mld. eur pri splatnosti ročného repo obchodu 442 mld. a obnoveným dodaním likvidity v objemoch 130 mld. a 111 mld. eur.

Pozitívny korelačný vzťah medzi rastúcou obavou, rizikom na trhoch a posilňovaním amerického dolára voči iným menám sa na konci júna zrejme ukončil, keď na negatívne makroekonomické správy z USA dolár reagoval poklesom. Od konca roka 2009 dolár proti euru výrazne posilňoval v očakávaní skoršieho zvyšovania sadzieb FEDom ako ECB, čím by sa dolár zatraktívnil. Ale slabnúce makroekonomické čísla z USA v polroku 2010 priniesli na trh očakávanie neskoršieho zvýšenia sadzieb z konca roka 2010 až na polrok 2011, čo pokles hodnoty dolára iba podporilo. Podobne aj zlato, ktoré rástlo v časoch obáv z vývoja na finančných trhoch, ukončilo svoj rast a začiatkom júla prudko padlo, hoci sa riziková averzia z trhov nevytratila.

Vo výročnej správe Banka pre medzinárodné vysporiadanie (BIS) v prvom štvrťroku dostala od svojich členských centrálnych bánk 346 ton zlata, za čo im poskytla úvery vo výške 13 miliárd USD (10,34 miliárd eur). Údajne centrálne banky deponovali zlato, aby sa dostali k potrebnej likvidite. V prípade, že banky úvery nesplatia, bude BIS prinútená deponované zlaté rezervy bánk odpredať na trhu, čím by došlo k veľkému tlaku na cenu zlata.

Ekonomické vyhliadky pre druhý polrok sa v USA výrazne zhoršujú. Ekonomický rast v USA je na 70 % ťahaný spotrebiteľskými výdavkami, ktoré boli ešte donedávna financované hypotékami. Pretrvávajúca kríza na realitnom trhu spojená s enormným nárastom oneskoreného splácania, resp. nesplácania hypoték, poklesom cien domov, nárastu počtu domov na predaj, strát bánk z hypoték a pod., vyvoláva neochotu bánk poskytovať úvery.

Možnosť získavania nových hypoték na pokrytie spotreby sa v súčasnosti vlastníkom domov výrazne sťažila. Zároveň to zamestnávateľom spôsobuje problémy rozširovať výrobu alebo poskytovanie služieb a najímať nových zamestnancov. Tým sa zhoršuje trh práce a spotrebitelia sú preto opatrnejší, menej míňajú, čo značne znižuje celkovú spotrebu a ohrozuje rast hospodárstva.

Negatívnemu vývoju trhu práce pomáha aj ropná škvrna v Mexickom zálive z podmorského vrtu BP, ktorá je rozšírená aspoň v štyroch štátoch USA a eliminuje cestovný ruch najmä v aktuálnej turistickej sezóne, čo núti poskytovateľov služieb cestovného ruchu znižovať počet zamestnancov. Aj keď nedôjde k druhej vlne recesie a dvojitému dnu, predpokladá sa, že v USA v druhom polroku 2010 dôjde aspoň k značnému poklesu hospodárskeho rastu. Aj keď MMF na základe lepšieho rastu v prvom polroku zvýšil odhad globálneho rastu HDP pre rok 2010 zo 4,2 % na 4,6 % , upozorňuje na riziká spojené s pokračovaním rastu v druhej polovici tohto roka, ktoré môžu byť vyvolané problémami na finančných trhoch. Spomaleniu ekonomického rastu sa v druhom polroku pravdepodobne nevyhne ani Európa, aj keď vývoj v prvom polroku bol značne optimistický, čo pozitívne ohodnotila aj ECB.

Britská banka Barclays mala nedávno v Londýne konferenciu o inflácii. Jedným z rečníkov bol aj Ajay Rajadhyaksha, výkonný riaditeľ divízie dlhopisov Barclays Capital. Podľa jeho názoru úloha dolára ako svetovej rezervnej meny dovoľuje požičiavať vláde USA oveľa viac, než hociktorej inej krajine. Pokiaľ by krajina nemala svetovú rezervnú menu, mala by rating aktuálne pravdepodobne na úrovni AA, rovnako ako Španielsko. Teraz ale tvorí americký dolár približne 60 % globálnych devízových rezerv. To krajine umožňuje mať najvyšší rating na úrovni AAA až do pomeru amerického vládneho dlhu k HDP približne na úrovni 200 % proti aktuálnemu pomeru, ktorý je na úrovni 90 %. Pokiaľ by sa podiel dolára na devízových rezervách zvýšil na 65 %, mohla by si federálna vláda dovoliť pomer dlhu k HDP až na úrovni 250 % HDP. Pri aktuálnych projekciách by krajina prišla o najvyšší rating len v prípade, že by sa podiel doláru na devízových rezervách znížil na 50 %. Krajina by tak mala podľa modelu banky rating AA. Následne by ale situácia s ekonomikou USA išla z kopca. Napríklad, keď Japonsko stratilo najvyšší AAA rating, podiel jenov na globálnych devízových rezervách sa znížil, čo vyvolalo ďalšie znižovanie ratingu Japonska.

Optimistické vyhliadky na dolár môžu v budúcnosti znížiť aj zreálnené údaje o celkovom zdĺžení USA, nakoľko oficiálne zverejňované čísla v sebe nezahrňujú všetky záväzky americkej vlády.

Záchranné balíčky finančným inštitúciám reálne nafukujú deficit viac, ako sa zvykne ukazovať. Nezapočítavajú sa doň napríklad finančné injekcie pre Fannie Mae a Freddie Mac – hypotekárne inštitúcie, ktoré boli značne ovplyvnené hypotekárnou krízou. Niektoré štáty USA sa nachádzajú v podobnej dlhovej situácii ako európske krajiny PIIGS, hovorí sa o predbankrotovom stave. S problémami vysokého zadlženia sa aktuálne musí vysporiadavať napríklad Kalifornia. Jej guvernér Arnold Schwarzenegger znížil platy 200 000 štátnych zamestnancov na minimálnu úroveň (minimálna mzda 7,25 USD na hodinu). Štátni zamestnanci tak v tomto roku zarobia v Kalifornii o cca 14 % menej oproti minulému roku, a to aj kvôli núteným dovolenkám.

Dôvodom takýchto opatrení je nutné znižovanie deficitu, ktorý sa pohybuje na úrovni okolo 19 mld. USD. Podobná situácia je aj v štáte Illinois, kde je deficit na tento rok naplánovaný na 12 mld. USD. Situácia sa navyše podľa slov významných predstaviteľov ešte zhorší, keď štáty nedokážu platiť ani za absolútne základné služby (poskytovanie pitnej vody, elektriny, plynu,...). Celkové vládne výdaje na záchranné balíčky sú enormné a ekonomický rast, ktorému dopomohli, sa dá považovať za neprimeraný k vynaloženým finančným prostriedkom. V budúcich rokoch bude musieť vláda deficit znižovať najmä značnou redukciou výdajov, pretože v ekonomickom prostredí slabého hospodárskeho rastu, vysokej nezamestnanosti, nízkej spotreby nielen domácností a podobne, nemôže očakávať príjmy na dostatočne vysokej úrovni. To isté viac-menej platí nielen o európskych, ale aj ázijských ekonomikách, a preto sa nedá vylúčiť spomalenie súčasného mierneho hospodárskeho rastu, resp. jeho obrátenie.

Stále viac sa hovorilo o hrozbe druhej vlny recesie „double dip“ a vývoja svetovej ekonomiky, ale aj finančných trhov v tvare W. V období okolo polroka sa však názory na rozdielne podmienky pre hospodársky rast USA verzus Európa otočili v prospech Európy. A to aj napriek stále omieľajúcim deficitom verejných financií krajín EMÚ a dobrým správam z USA takmer po celý prvý polrok. Dôvodom boli negatívne, alebo horšie ako trhmi očakávané makroekonomické výsledky najmä z veľkých svetových ekonomík – USA, Japonska, ale aj Číny práve z obdobia okolo polroka.

Čínska ekonomika síce v porovnaní s rozvinutými ekonomikami rastie slušným tempom, ale zaznamenáva spomalenie a vyskytli sa aj správy, ktoré zredukovali predošlé hodnotenie stavu čínskej ekonomiky a revidovali ho nižšie. To vyvoláva otázniky, či aktuálne hodnotenie jednak súčasného stavu, ale aj výhľadu do budúcnosti je realistické a či nie je prehnane optimistické. Čína ako jeden z najväčších spotrebiteľov energií a komodít (nerastné suroviny, kovy a pod.) silne ovplyvňuje svojou spotrebou, resp. očakávaním trhov, akú spotrebu bude Čína mať, vývoj cien ropy, kovov a komodít a zároveň aj ceny akcií ťažobných spoločností, oceliarní a pod. Aj z dôvodu, že nastalo obdobie horších správ z tohto regiónu, nastal pokles cien kovov, ale aj ropy a akcií spomenutých spoločností. Preto došlo aj k obratu na devízových trhoch, keď „komoditné“ meny – kanadský, austrálsky a novozélandský dolár, brazílsky real a pod., skončili svoj výrazný posilňujúci trend najmä voči euru, ale aj voči USD a tieto meny začali slabnúť.

Centrálne banky týchto krajín začali v tomto roku zvyšovať svoje úrokové sadzby, pretože sa práve výrazným dopytom po komoditách u nich značne rozbehol ekonomický rast, ktorý by mohol spôsobiť nežiaduci rast inflácie. Zvyšovanie sadzieb zároveň podporilo kurz ich domácej meny voči iným svetovým menám. Ak sa však dopyt nielen z Číny zastaví, resp. spomalí, dôjde k zastaveniu zvyšovania sadzieb, dokonca môže nastať cyklus ich znižovania.

Určitá nervozita z deficitov verejných financií rozvinutých ekonomík sa preniesla aj na emerging markets strednej a východnej Európy, napríklad Maďarsko, Rumunsko a Ukrajina, ktorých meny a vládne dlhopisy boli obavami silne postihnuté. „Nešťastné“ vyjadrenia z vládnej strany Maďarska výrazne a prudko zrazili ceny vládnych dlhopisov, ale zároveň aj hodnotu forintu. Trhy sa začali obávať, že deficit je naozaj výrazný a ohrozujúci schopnosť splatiť verejný dlh zahraničným investorom po tom, ako sa zástupcovia Fideszu vyjadrili, že situácia v Maďarsku je podobná situácii v Grécku, a že Maďarsku hrozí krach. Aj keď sa tieto fámy vyvrátili, ceny dlhopisov sa nevedia z toho spamätať. Forint ale spolu s ďalšími menami okolitých krajín posilnil. Začiatkom júla MMF na základe úsporných opatrení rumunskej vlády (zvýšenie DPH a pod.), ktoré majú pomôcť stlačiť rozpočtový deficit pre rok 2010 na 6,8 % k HDP a ktoré urobili na MMF „veľký dojem“, schválil pôžičku vo výške 1,15 mld. USD, čo výrazne pomohlo rumunskému leu a lokálnym akciám. Podobne MMF schválil pôžičku vo výške 14,9 mld. USD Ukrajine. Je však podmienená uzákonením zmien v rozpočte. V priebehu prvého polroku 2010 patrili práve ukrajinské vládne dlhopisy medzi najviac posilňujúce dlhopisy, na ktorých sa dali dosiahnuť vysoké zisky.

Platilo to až po obdobie obnovy neochoty riskovať ku koncu polroka. Spomaľujúca sa inflácia umožnila ukrajinskej centrálnej banke znížiť diskontnú sadzbu z 8,5 % na 7,5 %. Napriek tomu, že spomenuté krajiny sa nachádzajú v stave nie zdravých verejných rozpočtov, zdá sa, že svoje vnútorné rozpočtové problémy sú ochotné riešiť razantnými, aj keď nepopulárnymi opatreniami, ktoré povedú k zníženiu rozpočtových deficitov verejného dlhu. Podobne aj Bulharsko nastúpilo na cestu výrazného uťahovania rozpočtu. Nízka inflácia a malé inflačné tlaky umožňujú centrálnym bankám týchto krajín naďalej znižovať úrokové sadzby, čím môžu pomôcť podporiť ekonomický rast, ktorý by pomocou vyšších daňových príjmov pomohol príjmovej strane rozpočtov týchto krajín. Zároveň by sa mohla znížiť nezamestnanosť vďaka väčšej výrobe a tým aj časť výdavkov rozpočtu.