Vladimír Bačišin

Problematika gréckeho verejného dlhu, jeho dopad na euro a ďalší možný vývoj zaujíma mnohých ekonómov. Názory niektorých z nich sme zaznamenali počas okrúhleho stola nadácie Liberálna spoločnosť, ktorý viedol Viliam Vaškovič, niekdajší štátny tajomník Ministerstva financií SR. Zúčastnili sa ho Martin Barto, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska, Ladislav Vaškovič, predseda ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, František Palko, štátny tajomník Ministerstva financií SR a Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV.

Hypotekárna kríza v USA

LADISLAV VAŠKOVIČ: Podľa môjho názoru základným problémom bolo to, že sa v USA stratila väzba medzi bankou ako poskytovateľom hypotekárneho úveru a klientom. Hypotéky začali poskytovať sprostredkovatelia, ktorí mohli jeden deň predávať hypotekárne úvery. U nás ako prvá poskytovala hypotekárne úvery Všeobecná úverová banka. Bola stále v spojení s klientom, ktorý si u nej viedol účet, a súčasne vydala hypotekárne záložné listy. V USA úver poskytol agent a predal ho banke. Banka tieto úvery naakumulovala a potom cez cenné papiere posielala ďalej na trh. Úvery vymáhali ďalšie firmy. Rozbilo sa to do priveľa entít.

Celkový objem úverov v USA je 150 bil. USD, z toho hypotekárnych úverov je 11 biliónov USD. Vzniká otázka, ako 8 % úverov mohlo nakaziť celú ekonomiku? Ďalšou príčinou krízy bolo zlé vyhodnocovanie rizika. Banky poskytovali úvery bez vyhodnotenia rizika, preto sa nákaza tak rýchlo rozšírila. Banky si neposkytovali úvery a bankový sektor sa dostal do situácie „crunch“. V USA to fungovalo nasledovne: banky zhromaždili hypotéky za niekoľko miliárd a nemali ich vo svojich bilanciách. Boli umiestnené v spoločnosti pre špeciálny účel (SPV). Táto vydala cenné papiere, ktoré kúpili banky. Financovanie bolo krátkodobé – na tri-štyri mesiace. Systém sa neobyčajne rýchlo zrútil, preto sa nákaza rozšírila na všetky trhy. Kríza v USA sa riešila programom TARP (The Troubled Asset Relief Program). Je to veľmi úspešný program, do ktorého sa investovalo 750 mld. USD. Približne 180 mld. USD sa vrátilo a americká ekonomika je životaschopná.

Politika Federálneho rezervného systému

VILIAM VAŠKOVIČ: V čase krízy sa začala kritizovať menová politika Federálneho rezervného systému. Vyčítala sa mu monetizácia štátneho dlhu a nákup dlhopisov.

Martin Barto: Politika Federálneho rezervného systému je iná, ako ju má definovaná Európska centrálna banka. Musí podporovať hospodársky rast a zamestnanosť. Federálnemu rezervnému systému sa nedá až tak veľa vytýkať. Má to v popise práce. Je však rozdiel medzi európskym záchranným balíčkom a americkým programom TARP. Americký program podporil súkromné spoločnosti. Európske programy smerujú k záchrane spoločností založených štátom, ktoré nie sú riadené efektívne. Obávam sa, že z toho v budúcnosti vznikne problém. Bude to možno dovtedy, pokiaľ sa nezmení demokracia. Väčšina voličov volí tých politikov, ktorí sú za prerozdeľovanie. Európska centrálna banka začala robiť dve veci – nakupovať menej kvalitné dlhopisy a monetizovať verejné dlhy. Pred šiestimi mesiacmi to boli nemysliteľné veci. Tieto rozhodnutia boli urobené pod veľkým tlakom, čomu zodpovedá aj ich kvalita.

LADISLAV VAŠKOVIČ: Keď sa rozhodlo o 250 mld. USD poskytnutých Grécku, Financial Times napísali, že v Európe sa stretli dva názory. Francúzi tvrdili, že ide o špekuláciu a Nemci, že sú to problémy spôsobené hospodárením a s verejnými financiami. Grécko je obrovský problém a myslím si, že následne sa prijmú pravidlá, ktoré sa dajú nazvať Maastrichtské kritériá II. Podľa môjho názoru sa Európa dá rozdeliť na dve časti – severnú a južnú, ktoré sa podstatne odlišujú. Dnes nie je ešte v Európe ekonomicky silný líder typu Nemecko, ktorý by povedal: „Vážení končíme, buď vystúpim z eurozóny, alebo začnete lepšie hospodáriť“.

Eurozóna ako optimálna menová zóna

VILIAM VAŠKOVIČ: Václav Klaus tvrdí, že eurozóna je nehomogénna a vzďaľuje sa optimálnej menovej zóne. Čím viac nebude konvergovať, tým jej fungovanie môže stať väčšie náklady.

VLADIMÍR BALÁŽ: Buď niečo funguje alebo nefunguje. Možno to umelo udržiavať pri živote, ale raz to skrachuje. Grécka ekonomika nie je výkonná. Znamená to, že zavedenie eura bol pre ňu luxus. Existuje konvergencia, možno Slovensko dosiahne 90 % úrovne ekonomík eurozóny. Ak túto úroveň nedosiahne, malo by mať možnosť vystúpiť, a to na základe určitej zmluvy.

Martin Barto: Ako však zabrániť občanom, aby v prípade vystúpenia z eurozóny uložili peniaze do susednej krajiny, kde je ako mena euro?

VLADIMÍR BALÁŽ: V prípade zavedenia staronovej meny ju vláda zdevalvuje a ekonomika sa stane konkurencieschopná. Obyvatelia, ktorí si odložili peniaze v zahraničí, ich použijú doma.

Mechanizmy vystúpenia

VLADIMÍR BALÁŽ: Ak niekto nebude spĺňať kritériá, tak z eurozóny vystúpi. Bude to stáť určité náklady a trh si ich započíta. Kto platí, ten rozhoduje. V tomto prípade Nemci.

Martin Barto: Ak sa pozrieme do histórie, niekedy od 19. storočia sa Nemci vždy snažili dominovať v Európe. Projekt eura je spôsob, ako dominujú v Európe. Španielsko, Taliansko a Grécko presadili do eurozóny z hľadiska ich vplyvu na tieto krajiny. Nemci eurozónu nebudú chcieť rozpustiť, stratili by veľmi veľa, lebo do tohto projektu príliš investovali. Neviem si to predstaviť. Myslím si, že EÚ prejde na tvrdšie pravidlá a bude existovať aj hrozba vyhodenia z európskej menovej únie. Postupne sa prejde na fiškálnu úniu. V dobrých časoch môže menová únia fungovať ako zhluk suverénnych krajín. V zlých časoch to nebude možné. Budeme mať takú istú menovú úniu s fiškálnymi transfermi ako v USA. Nezodpovedné vlády budú zbavené svojej fiškálnej zodpovednosti.

VLADIMÍR BALÁŽ: To si vyžiada novú európsku ústavu. Bude to dôvod na vystúpenie z eurozóny. Hlavne pre tie krajiny, ktoré nebudú chcieť odovzdať daňovú suverenitu. Bude to Nemecko alebo Francúzsko?

Martin Barto: Myslím, že tieto dve krajiny sa dohodnú. Preto úloha tohto tandemu v Európe bude rásť.

Pravidlá platia aj neplatia

VILIAM VAŠKOVIČ: Všetci sa zhodneme na tom, že pravidlá, ktoré platia medzi komisiou EÚ a politickými štruktúrami EÚ sú „o ničom“. Sú nevymáhateľné. Pokiaľ sa komisia pokúšala pokutovať Nemecko a Francúzsko, vyhrala boj o tvrdšie pravidlá, následne sa toho veľa nezmenilo.

LADISLAV VAŠKOVIČ: Komisia v Bruseli je nesmierne nefunkčný celok. Systém je skonštruovaný tak, aby bol nefunkčný. Prvá vec, čo si človek všimne je, že ľudia, ktorí sú tam zamestnaní, nie sú akcieschopní. Keď mám veľký aparát, je nefunkčný. Stačí ho skresať na polovicu a organizácia sa stáva funkčnejšia. Komisia EÚ nepovedala: „Máme hospodársku krízu, ideme niečo robiť.“ Len jednotlivé krajiny dotlačili EÚ, aby začala niečo robiť. Bol som na rokovaniach ESG (skupina pre export), bola to prázdna diskusia o tom, ako krajiny EÚ sami seba obmedzia v obchode, aby si Číňania v exporte robili čo len chcú. Stále sme sa dohadovali o zhoršovaní podmienok pre krajiny EÚ.

VILIAM VAŠKOVIČ: Keď som bol pri rokovaniach o vstupe, boli tam aj odborníci. Musíte však súhlasiť s tým, že neexistovala politická vôľa dodržiavať existujúce pravidlá. Čo sa dá vytýkať komisii EÚ alebo veľkým členským krajinám?

FRANTIŠEK PALKO: Komisii EÚ a hlavne Eurostatu vytýkam, že boli tak benevolentní k veciam, o ktorých bolo známe, že dopadnú zle. Zúčastňoval som sa rokovaní a s odstupom času som nadobudol pocit, že nikto ani len nepredpokladal, kam to až dospeje. Každý si vravel, že veď sa to nejako utrasie. Keď v USA bolo už pol roka jasné, aká je situácia, v Európe sa veľmi vlažne diskutovalo, do akej miery a či vôbec americká kríza ovplyvní Európu a EÚ. Globalizácia a jej miera prekvapila lídrov EÚ. Je to taký mechanizmus, ktorý pracuje ako parný valec. Niekedy sa ani nevie, kam sa to monštrum posunie. Na jednej strane sa hovorilo, že EÚ je veľmi prebyrokratizovaná pri dohľade nad finančnými inštitúciami. Americký systém je rôznorodý. Jednotliví hráči nie sú len v USA, ale aj inde vo svete. Má to ten globálny aspekt. Keď dochádzalo k systémovému riziku, lebo to bola systémová finančná kríza, aj európske inštitúcie vlastnili akcie skrachovaných bánk, a muselo sa to vedieť. Ja teraz žasnem nad tým, že desiatky tisíc ľudí, ktorí pracujú v EÚ, nevedeli vypracovať jeden normálny dokument, nevyšiel žiaden signál. V dokumentoch nesvietila žiadna červená kontrolka. Na vine sú veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Taliansko. Na stretnutia Ecofinu chodia vždy zástupcovia ministerstva financií a centrálnej banky príslušnej krajiny – dvaja ľudia. Z Nemecka chodila celá armáda a pozerali na iné krajiny zvrchu. Komisia EÚ vychádza z údajov Eurostatu. Až v septembri minulého roku sa objavili prvé výhrady voči štatistike Grécka. Všetci vedeli, že ich údaje sú diskutabilné a usmievali sa na gréckeho ministra financií. Eurostat je skutočne nezávislý, ale má na súčasnej kríze veľký podiel viny. Eurostat sa veľmi dlho tváril, že Gréci neklamú. Nič nerobili ani analytické jednotky Európskej komisie. Až neskôr sa objavil názor, aby sa do toho pustil Medzinárodný menový fond (MMF) z hľadiska technickej podpory, pretože disponuje lepším analytickým aparátom.

LADISLAV VAŠKOVIČ: MMF má veľmi jasné podmienky úverovania. Prvá tranža pri splnení určitých podmienok, druhá tranža pri splnení ďalších podmienok. Zdá sa mi, že to, čo sa prijalo v prípade Grécka, sú veľmi mäkké podmienky. MMF podľa mňa išlo do tohto obchodu s tým, že ich dlh je podriadený. Keď to zle skončí, EÚ to vždy zaplatí.

VLADIMÍR BALÁŽ: Keď je dlh 150 mld. eur a je úročený 5 %, tak ročne bude Grécko splácať len na úrokoch 7,5 percenta. Neviem si predstaviť, že by náš štát ročne platil 7,5 % – skrachoval by. Tento dlh sa nedá splatiť. Treba uvažovať, ako tento dlh potichu a po častiach reštrukturalizovať.

VILIAM VAŠKOVIČ: Nemyslíte si, že komisia až teraz hľadá mechanizmy, ako riešiť podobné krízové situácie?

FRANTIŠEK PALKO: Tu už nejde o Grécko, ale o euro. Keď sa však dlho nič nedeje, je to živná pôda pre špekulantov. Niektoré štáty chceli vydať dlhopisy, ale stiahli sa z trhu. Lebo problémy s Gréckom sa stali epidémiou. Jednotlivé krajiny majú rôzny stupeň konvergencie a nikto nevidí koniec tohto príbehu.

LADISLAV VAŠKOVIČ: V EÚ chýba líder, ktorý by mal jasno, čo chce urobiť. Nemecko by aj chcelo, ale bojí sa. Francúzi sa niekedy správajú nevyspytateľne. Teraz podľa mňa vyhral postoj Francúzov. Tvrdili, že je to útok špekulantov na trhy. Je to však riešenie na niekoľko rokov.

FRANTIŠEK PALKO: Dnes Európa nemá takých lídrov ako boli Helmut Kohl, Margaret Thatcherová, Francoise Mitterand. Ak by ich mala, tak by k tejto situácii nedošlo.

VILIAM VAŠKOVIČ: V riešení problémov Grécka je aj určitá dávka nacionalizmu. Každý si bráni záujmy svojich národných finančných inštitúcií. Nebude to ľahké. V eurozóne sú krajiny, ktoré by tam mali patriť, ale sú tam aj také, ktoré tam nepatria. Tie tam nemali ani vstúpiť. Veľmi pravdepodobne sa to týka aj Slovenska. Nikto nepredpokladal, že dôjde k takýmto turbulenciám. Aj keď euro klesne, nájde si svoju reálnu hodnotu. Problémy budú vtedy, keď sa Európa nedohodne na opatreniach, alebo keď prijaté opatrenie nebudú dôveryhodné. Myslím si, že je to hra o dôvere. Mal by sa prijať koncept, ktorému budú trhy dôverovať. Mala by sa zvýšiť kontrola verejných financií.

LADISLAV VAŠKOVIČ: Merkelová predpokladá prevrátenie hodnôt v EÚ. Chce uzákoniť, že po roku 2016 sa nebude môcť hospodáriť s deficitom verejných financií. Ak bude aspoň psychologická hranica, ktorá sa nesmie prekročiť, bude to lepšie. Nebudeme myslieť na trinásty či štrnásty plat. Jediné čo ostane, je striedmosť a protestantský prístup.

FRANTIŠEK PALKO: Niekedy vládne na finančných trhoch hystéria, niekedy dokonca chcená. Relatívny pokoj je v prijímaní rozhodnutí na úrovni. Je to preto, lebo samotná EÚ nevie, kam bude smerovať. Súčasné opatrenia sú preto, aby sa trhom vyslal signál. Ak budú sankcie, tak budú vo forme zastavenia čerpania eurofondov. Povedzme si – prečo sú eurofondy? Sú kvôli konvergencii. Na jednej strane máme Portugalsko a na druhej strane Luxembursko. Štrukturálne fondy slúžia na to, aby zaostávajúce krajiny dobiehali tie, čo sú pred nimi. Toto je základný problém. Priškrtí sa to, čo má najviac podporovať eurozónu. Nepočul som ešte, čo sa stane, ak krajina nebude dobre hospodáriť, bude treba ju odstaviť od rozhodovacích právomocí v rámci EÚ. Podľa mňa nie je východiskom zo situácie niečo také, ako ministerstvo financií EÚ. Treba zlepšiť priebežné monitorovanie verejných financií a definovať priebežné sankcie. Musí existovať značná preventívna fáza. Poviem to obrazne, ak sa pečie torta, má mať formu, ale čo v nej bude, či hrozienka alebo nie, to má byť na národnej úrovni. Európske inštitúcie nemôžu hodnotiť ciele výdavkových politík, ale len ich veľkosť z hľadiska udržateľnosti.

Východiská z daného stavu

VILIAM VAŠKOVIČ: Ukazuje sa, že transfery, ktoré sa diali medzi jednotlivými krajinami, boli neefektívne.

Martin Barto: Eurozóna v takomto inštitucionálnom usporiadaní nefunguje. Zdá sa, že keď máme spoločnú menu, budeme musieť mať jednotnú fiškálnu politiku.

FRANTIŠEK PALKO: Jednotné fiškálne pravidlá.

Martin Barto: Vyššiu formu fiškálnej integrácie. Potrebné budú aj pravidlá pre finančné transfery u krajín, ktoré sa ocitnú v problémoch. Niečo podobné je v Kalifornii. Nejaká federálna vláda, a ak náhodou Grécko skrachuje, európska vláda pošle peniaze na to, aby sa zachovali základné funkcie vlády. Druhá možnosť je, že sa eurozóna rozpadne. Momentálne opatrenia a vytvorenie záchranného fondu bolo nevyhnutné kvôli divokému rozpadu eurozóny.

LADISLAV VAŠKOVIČ: Jednotné fiškálne pravidlá budú pre Slovensko hrozbou, lebo potrebuje rýchlejšie rásť. Keď sa dnes zaradíme do eurozóny, neviem, či výhody prevyšujú nevýhody. Prvé dva-tri roky sme mali dobré. Ak niekto bude trčať, buchnú mu hlave. Je to filozofický pohľad, je to tak všade vo svete.

VILIAM VAŠKOVIČ: Dnešné pravidlá EÚ majú výrazne sociálno-demokratický náboj.

Martin Barto: Je jedna agenda, ale máme tu agendu Európa 2020. Ako teda vrátiť Európe konkurencieschopnosť?

VLADIMÍR BALÁŽ: Euro niektorým krajinám škodí – napríklad Portugalsku a Grécku. Bol som v tých krajinách. Poradca portugalského premiéra mi hovoril, že prijatím eura krajina stratila. Je orientovaná na potravinársku produkciu s nízkou mierou pridanej hodnoty. Portugalská ekonomika nemôže konkurovať nemeckej. Pokúšali sa, dávali daňové úľavy, peniaze na výskum. Je tam Microsoft, vyrábajú tam počítače. Neujalo sa to. Sú krajiny, ktoré nebudú založené na priemyselných technológiách. Musia sa tam vymeniť dve, tri generácie. Im euro škodí.

LADISLAV VAŠKOVIČ: Tak ako sú Slováci a Česi iní, sú aj Gréci. Začínajú vyťahovať také veci, akože Nemci im nezaplatili reparácie a podobne. Španieli majú zlé pravidlá regulácie trhu práce, musia niečo robiť, napriek tomu, že majú socialistickú vládu.

VLADIMÍR BALÁŽ: Mňa zaujíma, čo bude so Slovenskom. Keď Portugalsko vstúpilo do EÚ, 30 % rozpočtu malo z eurofondov. Chodili tam zahraniční investori, malo lacnú pracovnú silu. Prišiel rok 2000 a mzdové náklady stúpli na 1 200 eur, čo je aj vrátane všetkých odvodov a poistného. Zrazu zostali sedieť na brehu aj s poľnohospodárstvom aj s cestovným ruchom. To isté, čo sa stalo v Portugalsku, a môže sa stať aj na Slovensku. Niektorí investori od nás odchádzajú do Rumunska, Indie, Číny.

VILIAM VAŠKOVIČ: Pokiaľ samotné krajiny nepochopia, že euro je pre nich nevýhodné, dovtedy budú v eurozóne.

LADISLAV VAŠKOVIČ: Číne budeme len ťažko konkurovať. Hodinová mzdy je tam 50 centov. Základom ekonomiky by mali byť malé a stredné podniky. Musíme niečo vyrábať. Finančnými službami nemôžeme konkurovať celému svetu, lebo ich nevieme poskytovať.

VLADIMÍR BALÁŽ: Nesúhlasím. Malé a stredné podniky sú mýtus. Inovácie sú strašne drahé. Malý podnik si nemôže dovoliť päť rokov financovať výskum. Vo Fínsku 60 % výdavkov na výskum financuje vláda. Vo Švédsku 50 %. Na Slovensku nie je veľká národná spoločnosť, ktorá by dokázala zabezpečiť financovanie výskumu. To je naša tragédia. V súčasnej situácii je šanca. Doteraz tu bola konjunktúra, najväčšia od druhej svetovej vojny. Rast bol udržateľný. Populácia starne, treba vytvárať obrovské rezervy. Primárna fiškálna bilancia Slovenska by mala byť plus 7 %. Choré je, že tie štátne dlhopisy sú inflačné a ja ich vlastne nikdy nedostanem späť.

LADISLAV VAŠKOVIČ: Predstavme si, že budúci rok to bude na nule. To však znamená zastavenie rastu. Namodelujem si dva scenáre. Jeden bude extrémistický. Na je jednej strane bude deficit na nule, ale zastaví sa rast. Na druhej strane, ak chcem rast, tak bude nutný deficit.

Zo seminára vyplynulo, že dnes nie je jasná budúcnosť európskej menovej únie. Existujú dva scenáre, jeden predpokladá voľnosť v hospodárení štátov a postupný rozpad európskej menovej únie, druhý scenár predpokladá vyrovnané hospodárenie štátov, možnosť transferov štátov s problémami a zachovanie spoločnej meny.