Matej Demeš

Keď potrebujeme odbornú radu, vyhľadáme odborníka. Platí to obzvlášť v prípadoch, v ktorých nie sme celkom zorientovaní alebo jednoducho nie sme v „obraze“. Takouto oblasťou je pre mnohých oblasť správy finančného majetku a investícií.

Pozrime sa, na akej úrovni sú rady a odporúčania profesionálov v tejto oblasti. Je klient na prvom mieste? Podľa marketingových materiálov subjektov pôsobiacich na slovenskom trhu to tak určite je. Na takmer každej webovej stránke poradenskej firmy nájdeme vety o tom, že poradcom ide predovšetkým o dobro pre klienta. Nepozerajme sa na túto problematiku očami mikroekonomiky, t. j. či poradca pri uzatváraní obchodu s klientom pozerá na prospech klienta alebo na výšku provízie. Na tento problém sa dá pozerať aj z iného uhla pohľadu, takpovediac makropohľadu. Teda podľa strategického smerovania spoločnosti pôsobiacej vo finančnom či investičnom poradenstve.

To, ako seriózne to so službou pre klienta a jej výhodnosťou myslí, sa dá zistiť ešte predtým, než sa klient s poradcom či finančným agentom stretne. O kvalite poradenstva napovedá skladba produktového portfólia. Keď spoločnosť klientovi ponúka spotrebné úvery, hypotéky alebo investovanie do akcií či dlhopisov, zrejme to nemyslí s dobrom pre klienta vážne. Sprostredkovaním týchto produktov ho totiž zadĺži, prípadne mu odporučí investície, pri ktorých je vysoká pravdepodobnosť straty. Žiaľ pri investičných produktoch je „nezdravá“ väčšina ponuky na trhu. Banky a poisťovne klientom ponúkajú iba kombináciu akcií, dlhopisov a nástrojov peňažného trhu. Rozdiel je len v pomere a v tom, ako produkt zabalia. O každej zo spomenutých investičných tried by sa dalo mnoho popísať a najmä o ich perspektíve v časoch finančnej krízy a očakávaného inflačného prostredia. Výsledkom sú neisté výnosy, prikláňajúce sa skôr k stratám.

Prečo finančné inštitúcie neponúkajú klientom investície založené napríklad na fyzických aktívach, ktorých hodnota prakticky nemôže klesnúť na nulu, keďže sa v ekonomike reálne využívajú a svetové hospodárstvo si dnes bez nich ani nevieme predstaviť. Veď napríklad ropu máme všade okolo seba v podobe oblečenia, plastov alebo pohonných látok v autách. Svoje reálne využitie majú aj drahé kovy, nehovoriac už o poľnohospodárskych plodinách.

Investícia do komodít ako zlato, ropa či drahé kovy má momentálne nielen slušné výnosy, ale aj potenciál pre ďalší rast. Stačí sa pozrieť na míňajúce sa zásoby komodít a rastúci počet obyvateľstva na zemeguli.

Netreba však paušalizovať a všetky ostatné skupiny cenných papierov zatracovať. Aj medzi akciami či dlhopismi sa nájdu vhodné investície. Zaujímavé výnosy prinášajú napríklad akcie krajín zoskupenia BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína), ktorých potenciál ešte ani zďaleka nie je vyčerpaný.

Keď sa pozrieme na situáciu na slovenskom trhu, tak ponuka finančných a investičných produktov naviazaných na komodity alebo cenné papiere krajín BRIC je minimálna. Väčšina trhu ide vo vychodených koľajach, čo znamená mix európskych alebo amerických akcií, dlhopisov a peňažného trhu. Na druhej strane je tu otázka, či vôbec banky chcú zmeniť doterajšiu stratégiu. To je však už iná téma, z ktorej stačí len poukázať na fakt, kto peniaze tlačí, reguluje a kontroluje ich množstvo v obehu. Kto má v rukách takúto moc, nepotrebuje skutočné hodnoty.

Prečo finančný poradca alebo pracovník banky klientovi namiesto úveru neodporučí sporenie alebo investovanie do aktív, ktoré sú postavené na skutočných hodnotách? Na argumenty o budúcom stave komodít a vývoja dravých, no stále ešte zaostalých rozvíjajúcich sa ekonomík netreba technickú analýzu ani Harvardskú univerzitu, postačí zdravý sedliacky rozum.