JUDr. Michal Kuril, PhD.

(pokračovanie – 1. časť článku)

V predchádzajúcom čísle sme podrobnejšie rozoberali výsledky výskumu, ktorého základným cieľom bolo posúdiť prípadný nesúlad obsahu inzerovaných ponúk s antidiskriminačnou legislatívou SR. V tomto čísle prinášame záverečné zhrnutie uvedeného výskumu.

Dosiahnuté výsledky je možné kategorizovať, hodnotiť a komparovať, tak z hľadiska jednotlivých krajov, ako aj celoslovenského, v závislosti od rozhodujúceho kritéria. Zo zvolenej vzorky 5 375 inzerátov (pozn.: 166 pracovných ponúk inzerovalo prácu v zahraničí, tie však teraz nebudem zohľadňovať) ponúkajúcich pracovné miesta na území Slovenskej republiky nebolo v súlade s antidiskriminačnou legislatívou 3 067 z nich (57,06 %), naopak, zásadu rovnakého zaobchádzania pri prijímaní do zamestnania neporušilo 2 308 inzerátov (42,94 %), to znamená, že na 1 000 pracovných ponúk pripadne približne 570 takých, ktoré majú v sebe obsiahnutú niektorú z podmienok, ktoré sú pre výber pracovnej sily zo strany zamestnávateľa neprípustné a zakázané. Celkový počet pracovnej inzercie, ktorá bola v súlade s antidiskriminačnou legislatívou, je podľa jednotlivých krajov nasledovný: Bratislavský kraj (1 639 inzerátov), Košický kraj (275 inzerátov), Žilinský kraj (109 inzerátov), Trnavský kraj (76 inzerátov), Trenčiansky kraj (75 inzerátov), Banskobystrický kraj (49 inzerátov), Prešovský kraj (45 inzerátov) a Nitriansky kraj (40 inzerátov).

Toto poradie ale podmieňuje celkové množstvo pracovnej inzercie na trhu práce (napr. v Bratislavskom kraji to bolo až 3 030 pracovných ponúk, zatiaľ čo v Nitrianskom kraji len 372), preto ak ho prepočítame na podiel vyjadrený v percentách, poradie sa zmení: Košický kraj (67,57 %), Bratislavský kraj (54,09 %), Žilinský kraj (33,44 %), Trenčiansky kraj (27,27 %), Trnavský kraj (25,68 %), Banskobystrický kraj (15,46 %), Prešovský kraj (12,78 %), Nitriansky kraj (10,75 %). Obdobné poradie je možné zostaviť aj pokiaľ ide o inzerciu, ktorá bola v rozpore s právnou úpravou: Bratislavský kraj (1 391 inzerátov), Nitriansky kraj (332 inzerátov), Prešovský kraj (307 inzerátov), Banskobystrický kraj (268 inzerátov), Trnavský kraj (220 inzerátov), Žilinský kraj (217 inzerátov), Trenčiansky kraj (200 inzerátov), Košický kraj (132 inzerátov). Aj tu sa ale poradie krajov zmení, ak sa zohľadní podiel inzercie na trhu práce: Nitriansky kraj (89,24 %), Prešovský kraj (87,21 %), Banskobystrický kraj (84,54 %), Trnavský kraj (74,32 %), Trenčiansky kraj (72,72 %), Žilinský kraj (66,56 %), Bratislavský kraj (45,9 %), Košický kraj (32,43 %).

Bezúhonnosť môže byť v určitých prípadoch podmienkou výkonu pracovnej činnosti [napr. podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov atď.], preto bola táto požiadavka posudzovaná v každej jednej pracovnej ponuke obzvlášť obozretne. Preukázanie bezúhonnosti fyzickou osobou som považoval za neprimerané podľa druhu jednotlivých pracovných ponúk s ohľadom na kraje nasledovne: Prešovský kraj 48-krát, Trnavský kraj 29-krát, Bratislavský kraj 28-krát, Nitriansky kraj 28-krát, Banskobystrický kraj 15-krát, Trenčiansky kraj 13-krát, Košický kraj 8-krát, Žilinský kraj 3-krát. S osobitným zreteľom na množstvo inzercie uverejnenej v jednotlivých krajoch neostalo poradie rovnaké: Prešovský kraj (13,63 %), Trnavský kraj (9,79 %), Nitriansky kraj (7,52 %), Banskobystrický kraj (4,73 %), Trenčiansky kraj (4,72 %), Košický kraj (1,96 %), Žilinský kraj (0,92 %), Bratislavský kraj (0,92 %).

Z hľadiska počtu inzerátov uverejnených v cudzom jazyku (najmä v anglickom alebo nemeckom, okrem Nitrianskeho kraja, kde mal nemalé zastúpenie aj maďarský jazyk) bol ich výskyt v jednotlivých krajoch takýto: Bratislavský kraj (1 453-krát), Košický kraj (225-krát), Žilinský kraj (100-krát), Trenčiansky kraj (60-krát), Prešovský kraj (58-krát), Banskobystrický kraj (38-krát), Nitriansky kraj (28-krát), Trnavský kraj (2-krát). Inojazyčná inzercia, ktorá v mnohých prípadoch charakterizovala pracovné miesto v strednom gramatickom rode (a nebola teda ponúkaná bezprostredne mužom ani ženám) podstatnou mierou znížila výskyt diskriminácie podľa pohlavia. Jej percentuálny výskyt v jednotlivých krajoch priniesol tieto hodnoty: Košický kraj (55,28 %), Bratislavský kraj (47,95 %), Žilinský kraj (30,67 %), Trenčiansky kraj (21,81 %), Prešovský kraj (16,47 %), Banskobystrický kraj (11,98 %), Nitriansky kraj (7,52 %), Trnavský kraj (6,75 %). Považujem za dôležité pripomenúť, že pracovné ponuky v inom jazyku ako slovenskom nepredstavujú porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.

Diskriminácia na základe veku sa v skúmanej vzorke prejavila tak zhora (napr. „práca v mladom a dynamickom kolektíve“), ako aj zdola (napr. „pracovná ponuka je vhodná pre uchádzačov vo veku od 25 rokov“). Podľa jednotlivých krajov išlo o nasledovné počty: Bratislavský kraj (375-krát), Prešovský kraj (74-krát), Košický kraj (52-krát), Trnavský kraj (32-krát), Nitriansky kraj (2-krát), Banskobystrický kraj (23-krát), Žilinský kraj (22-krát), Trenčiansky kraj (1-krát). V percentuálnom vyjadrení to znamená, že miera diskriminácie na základe veku bola najvyššia v Prešovskom kraji (21,02 %), naopak, najnižšia v Trenčianskom kraji (4,72 %). V ostatných krajoch sa držala v rozpätí od 6 % do 13 %, a to, v Nitrianskom kraji 6,45 %, v Žilinskom kraji 6,74 %, v Banskobystrickom kraji 7,25 %, v Trnavskom kraji 10,81 %, v Bratislavskom kraji 12,37 % a v Košickom kraji 12,77 %.

Pracovné ponuky formulované takým spôsobom, aby z nich bolo zrejmé, že sa o ne môžu uchádzať tak muži ako aj ženy (napr. asistent/-ka, právnik/-čka, účtovník/-čka), teda tie, ktoré nevylučujú niektoré z pohlaví z prístupu k zamestnaniu (ani neprehlbujú profesijno-rodové stereotypy), predstavujú na trhu práce, žiaľ, výraznú menšinu. A hoci sa možno domnievať, že nie vždy zamestnávatelia, napriek neraz jednoznačne diskriminujúcemu zadaniu (napr. miesto bankového úradníka), by mohli mať záujem na tom, aby eliminovali druhé z pohlaví (povedzme nestáli by v tomto prípade o bankovú úradníčku), aj tu musí platiť, že pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky. V tomto kontexte bol počet inzerátov v jednotlivých krajoch nevylučujúci ani jedno z pohlaví nasledovný: Bratislavský kraj (186), Trnavský kraj (53), Košický kraj (35), Prešovský kraj (16), Trenčiansky kraj (15), Nitriansky kraj (12), Banskobystrický kraj (11), Žilinský kraj (9). Nadväzujúci prepočet vychádzajúci z množstva zadanej inzercie v jednotlivých krajoch vyjadruje percentuálnu mieru – najlepšie z tohto hľadiska obstál Trnavský kraj (17,9 %), potom Košický kraj (8,59 %) a Bratislavský kraj (6,13 %), nasledovaný Trenčianskym krajom (5,45 %), Prešovským krajom (4,54 %), Banskobystrickým krajom (3,47 %), Nitrianskym krajom (3,22 %) a krajom Žilinským (2,76 %).

Pracovné ponuky určené priamo mužom sa najvýraznejšie prejavili v počte 1 250 v Bratislavskom kraji, najmenej takýchto inzerátov bolo zaznamenaných v Košickom kraji (120). Medzi ostatnými regiónmi Slovenska existovala pomerná vyrovnanosť, avšak vo všetkých prípadoch išlo o hodnoty značne vysoké, a to: Nitriansky kraj (291), Prešovský kraj (290), Banskobystrický kraj (249), Trnavský kraj (207), Žilinský kraj (204), Trenčiansky kraj (196). Z perspektívy krajských pracovných trhov dopadol najlepšie Košický kraj (29,48 %) a Bratislavský kraj (41,25 %), ktoré ako jediné neprekročili hranicu 50 %. Najhoršie z tohto hodnotenia vyšli Prešovský kraj (82,38 %), Banskobystrický kraj (78,54 %), Nitriansky kraj (78,22 %), Trenčiansky kraj (71,27 %), pod 70 % sa dostali ešte Trnavský kraj (69,93 %) a Žilinský kraj (62,57 %).

Posudzovaným kritériom bolo aj nerovnaké zaobchádzanie s mužmi v prípade, ak sa pracovné miesto ponúkalo priamo ženám, porovnávajúc s predchádzajúcim to boli hodnoty minimálne: Bratislavský kraj (141-krát), Nitriansky kraj (41-krát), Banskobystrický kraj (19-krát), Prešovský kraj (17-krát), Žilinský kraj a Trnavský kraj (13-krát), Košický kraj (12-krát), Trenčiansky kraj (4-krát). Percentuálny podiel na krajských trhoch bol najprijateľnejší v kraji Trenčianskom (1,45 %), naopak, k najvyššej miere nerovnakého zaobchádzania došlo v kraji Nitrianskom (11,02 %). Všetky ostatné kraje sa udržali približne v intervale 3 %, od kraja Košického (2,94 %), Žilinského (3,98 %), Trnavského (4,39 %), Prešovského (4,82 %), až po Bratislavský kraj (4,65 %) a Banskobystrický kraj (5,99 %).

Domnievam sa, že výsledky všetkých zrealizovaných výskumov indikujú niekoľko nových poznatkov, resp. poznatky doposiaľ známe o diskriminácii v pracovnej inzercii prehlbujú alebo rozširujú, pričom môžu byť prínosom tak pre teoretické právne vedy, ako aj aplikačnú prax. Napriek existencii antidiskriminačnej legislatívy nerovnaké zaobchádzanie v prístupe k zamestnaniu nebolo nijakým zásadným spôsobom obmedzené, efektívna vykonateľnosť takýchto právnych noriem preto ostáva otázna. Je pravdepodobné, že významný zdroj výskytu pracovnej inzercie, ktorá je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, spočíva v absencii prísnejších postihov za takéto konanie, napríklad formou osobitnej sankcie v rámci správneho konania voči zamestnávateľovi, resp. vydavateľovi periodickej tlače, takýto sankčný mechanizmus je ale podmienený úpravou viacerých právnych predpisov. Okrem sankčných postihov by kľúčovú úlohu smerom do budúcnosti mohli zohrať prevenčné opatrenia, či už formou školení, informačných kampaní, alebo na základe prípadnej povinnosti pripájať ku každej pracovnej ponuke stručný oznam na jej konci, povedzme nasledovného znenia: „text inzerátu je v súlade s antidiskriminačnou legislatívou Slovenskej republiky a Európskej únie“.

Oblasti, v ktorých má diskriminácia na základe veku dominantné postavenie, sú mnohoraké, pričom sféra pracovnoprávnych vzťahov a obdobných právnych vzťahov je asi jednou z najpostihnutejších. Obzvlášť citlivá je fáza náboru zamestnancov/-kýň zo strany zamestnávateľa (pracovná inzercia, výberové konania), kedy sa s osobitným zreteľom, neraz diskriminačným, prihliada na výber nových pracovných síl takým spôsobom, aby na obsadzovanú pracovnú pozíciu nastúpil vekovo „perspektívny“ zamestnanec alebo žena, u ktorej sa nepredpokladá odchod na materskú dovolenku a pod. Nie vždy musí ísť o takúto formu latentnej diskriminácie, v praxi nie je výnimkou inzercia, v ktorej sa ponúka práca „v mladom, inšpiratívnom a dynamicky sa rozvíjajúcom kolektíve“, hľadá sa „mladý a ambiciózny zamestnanec“, prezentuje sa „mladý, moderný a príjemný kolektív“, prípadne je priamo odporúčaný minimálny, resp. maximálny vek uchádzača/-čky na ponúkané pracovné miesto.

Problematika pracovnej inzercie prináša so sebou aj viaceré ďalšie odborné výzvy. Požiadavka predchádzajúcej, ale najmä neprimerane dlhej pracovnej praxe vyžadovanej budúcim zamestnávateľom, prípadne zbytočné nároky s ohľadom na inojazyčnú vybavenosť, nie sú zatiaľ v právnom poriadku Slovenskej republiky ani v antidiskriminačnej legislatíve Európskeho spoločenstva kvalifikované ako zakázané, pričom mám za to, že v určitých prípadoch môže ísť o dôvody svojou podstatou diskriminujúce, budúce smerovanie v tejto veci leží pravdepodobne na pôde Európskeho súdneho dvora.

Stručná anketa, ktorú som v akademickom roku 2008/09 adresoval študentom záverečného ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave odhalila, že v rámci právnických profesií sa na trhu práce neprimerané požiadavky na predchádzajúcu prax kladú aj na pracovné miesta advokátskych koncipientov, ktoré sú v zásade preferované končiacimi absolventmi (teda fyzickými osobami bez praxe alebo len s minimálnou praxou, okrem výnimiek) s cieľom odborne sa pripraviť na výkon činnosti advokáta. Som toho názoru, že jedným z vysoko efektívnych prostriedkov určených na odhaľovanie diskriminačných javov v takýchto a podobných situáciách by mohli byť situačné „testingy“, ktorých využitie je v Slovenskej republike doposiaľ minimálne.