Ing. Ľuboš Pavelka, PhD.

Turbulencie na svetových finančných a kapitálových trhoch, ako aj krachy bánk a poisťovní v súvislosti so svetovou finančnou krízou kladú pred spotrebiteľa nové otázky, na ktoré môže nájsť odpovede len dobre pripravený a z pohľadu finančnej gramotnosti rozvážny jednotlivec. Prijímanie rozhodnutí o vlastnej finančnej budúcnosti nie je jednoduché a vyžaduje si odborné vedomosti. Spotrebitelia v zásade nedisponujú požadovanými znalosťami a nevedia, nemajú čas, alebo nedokážu spracovať dostupné informácie (z médií, internetu, reklám, akvizícií poradenských firiem) a rozhodujú sa iba sugestívne často bez pochopenia podstaty a rizík týkajúcich sa týchto produktov.

Zvlášť citlivé sú otázky nadmerného zadlženia jednotlivcov, v porovnaní k príjmom neúmerne vysokých platieb životného poistenia, ktoré výrazným spôsobom absorbujú podstatnú časť disponibilných príjmov. Do finančnej pasce sa jednotlivci môžu dostať ľahko aj tým, že si zvolia nevhodnú formu financovania nehnuteľnosti alebo dostatočne neodhadnú svoj budúci osobný príjem. Informácie, ku ktorým sa spotrebiteľ dostáva prostredníctvom médií alebo finančného poradenstva často generujú nesprávne úsudky a z nich vyplývajúce nevhodné rozhodnutia. Ich hlavným cieľom je presvedčiť klienta (poistenca, sporiteľa, resp. investora), aby si zaobstaral daný produkt, a to bez nutnosti vysvetlenia negatív alebo rizík spojených s daným finančným produktom.

K tejto problematike zaujala stanovisko aj Európska komisia v správe s názvom Zelená kniha retailových služieb. Táto správa kladie veľký dôraz na potrebu zvyšovania finančnej gramotnosti a striktného rozlišovania medzi poskytovaním informácií a finančným poradenstvom. Informácie majú za cieľ iba popis jednotlivých produktov. Poradenstvo je v porovnaní s poskytovaním informácií náročnejšie a vyžaduje si vyššiu mieru zodpovednosti. Dáva totiž občanom odporúčania, na základe ktorých sa klient rozhoduje pri výbere vhodného finančného produktu (napríklad dôchodkové sporenie, spotrebiteľský úver). Európska komisia vyvíja tlak na jednotlivé krajiny EÚ, aby do svojho právneho systému zahrnuli prísnejšiu reguláciu finančných sprostredkovateľov. Slovenská republika na základe odporúčaní zo Zelenej knihy pripravila nový zákon o ochrane spotrebiteľa vo finančných službách, ktorý by mal začať platiť v priebehu roka 2010. Okrem toho v roku 2010 začnú pôsobiť na Slovensku Národná akadémia finančného vzdelávania a Úrad pre ochranu finančného spotrebiteľa. Európska komisia považuje za nevyhnutné zabezpečenie transparentnosti a objektívnosti v poradenstve zohľadňujúcom profil spotrebiteľa a mieru rizika pri danom finančnom produkte.

Rozvoj retailových finančných služieb je spojený s voľbou alternatív dôchodkového sporenia, hypotekárneho financovania a spotrebných úverov. Tieto tri oblasti finančných produktov si podľa Európskej komisie vyžadujú zvýšenú pozornosť regulátorov trhu tak, aby sa prípadné negatívne dopady nevhodných rozhodnutí spotrebiteľa založených na nedostatočných informáciách mohli dostatočne eliminovať. Európska komisia predpokladá rast mobility zákazníkov – finančných spotrebiteľov EÚ, ktorí budú v čoraz väčšej miere využívať cezhraničné bankové a poistné služby a rozhodovať sa na základe posúdenia ceny, kvality, rýchlosti a stupňa rizika. K týmto postupom má napomôcť aj nová európska legislatíva v rámci projektu vytvárania jednotného európskeho platobného priestoru známeho pod skratkou SEPA (Single Euro Payment Area).

Výsledkom snahy EÚ je podstatné zníženie bankových poplatkov pri realizácii platieb pri cezhraničných prevodoch v mene euro, ktorých výška nepresahuje 50 000 €. Poplatky, ktoré banky požadujú od klientov za vykonanie takýchto peňažných transferov, podľa súčasnej legislatívy nemôžu byť vyššie, ako pri tuzemských transferoch. Povinnosť zjednotiť poplatky pri cezhraničných a tuzemských platbách v mene euro boli všetky krajiny EÚ povinné zaviesť od novembra 2009. Spotrebiteľ takýmto spôsobom podstatne ušetrí na transakciách, ktoré sa týkajú cezhraničných nákupov, ako aj využívania finančných služieb poskytovaných zo zahraničia. Napríklad platba do Spolkovej republiky Nemecka vo výške 1 500 € stála slovenského spotrebiteľa ešte v roku 2008 sumu 15 až 20 €, dnes za rovnakú službu zaplatí 0,10 až 0,50 €. Dôležitou súčasťou takýchto cezhraničných prevodov však musí byť uvedenie čísla účtu v tzv. európskej verzii (IBAN) a tiež zadanie Bank Identification Code (SWIFT) banky príjemcu. Realizácia platby do zahraničia za nízky poplatok je podmienený uvedením kódu poplatkov SHA (t. j. bankové poplatky hradí odosielateľ a príjemca platby vo vlastnom mene). Tuzemské banky zatiaľ klientov na posledne uvedenú podmienku prakticky neupozorňujú, čím klient môže za rovnaký prevod zaplatiť namiesto zvýhodneného poplatku obvyklú sadzbu týkajúcu sa bežných zahraničných platieb vo výške až do 50 €. Dôležitou skutočnosťou pri úhradách v rámci SEPA zahŕňajúcu štáty EÚ (aj krajiny, ktoré zatiaľ nie sú súčasťou eurozóny) je zákaz účtovania akýchkoľvek zrážok a bankových poplatkov z platieb pripísaných v prospech príjemcu. Zjednotenie poplatkov v konečnom dôsledku napomôže zvýšiť konkurenčný tlak a zlepšiť kvalitu finančných služieb na jednotnom trhu. Cieľom EÚ je rozšíriť voľný pohyb osôb a tovaru o zintenzívnenie poskytovania cezhraničných služieb, t. j. vrátane finančných produktov bánk a poisťovní. Európska smernica týkajúca sa platobných služieb (Payment Service Directive), ktorý v SR v podobe zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách začal platiť od 1. 12. 2009, sa týka predovšetkým retailových produktov pre finančných spotrebiteľov z radov fyzických osôb. Nová legislatíva bankám určuje spôsob účtovania odmien za finančné služby, ktorý im umožní za každú transakciu požadovať od majiteľa účtu iba jeden poplatok. Bežnou praxou v mnohých bankách bola netransparentná poplatková politika, v rámci ktorej za tú istú službu klientom účtovali viacero poplatkov zaradených v rôznych častiach sadzobníka odmien. Klient sa preto o skutočnej cene finančnej služby dozvedel až po doručení výpisu z účtu so zaznamenanými údajmi z predchádzajúceho mesiaca.

Príklad: Majiteľ účtu pri výbere z cudzieho bankomatu okrem poplatku za účtovnú položku musel banke zaplatiť pomerne vysokú odmenu za výber z bankomatu patriacemu inému peňažnému ústavu.

Bankové poplatky napriek zavedeniu nových pravidiel nezlacnejú, pretože finančné inštitúcie pri úprave sadzobníkov obvykle zvýšia poplatky. Výhodou nových mesačných paušálnych poplatkov je však ľahšia porovnateľnosť ponúk jednotlivých bánk a jednoduchšie rozhodovanie finančného spotrebiteľa. Podľa prieskumu bánk uverejneného portálom www.finexpert.cz patrí SR v rámci krajín EÚ medzi štáty s pomerne nízkymi poplatkami za bankové služby. Pokiaľ ide o klientov využívajúcich osobný účet iba na zúčtovanie mzdy od zamestnávateľa a jej následný jednorazový alebo postupný výber v hotovosti bez nutnosti vlastniť platobnú kartu alebo realizovať bankové prevody, postačuje im založenie vkladnej knižky bez výpovednej lehoty. Tá potom slúži ako účet na pripísanie mzdy od zamestnávateľa a hotovostné výbery. S určením ďalších osôb oprávnených disponovať zo zostatkom na účte tak najzákladnejšie bankové služby môžu získať zdarma.

Slovenské banky v priebehu roku 2010 čaká aj príprava na implementáciu produktu cezhraničného inkasa SEPA Direct Debit, ďalej iba „SDD“, ktorý predstavuje cezhraničné inkaso pohľadávok. Predpokladané zavedenie produktu SDD v SR je rok 2011. V rámci SDD existujú dva spôsoby realizácie:

1. dlžník odovzdáva poverenie na realizáciu platieb priamo veriteľovi,
2. dlžník odovzdáva poverenie na realizáciu platieb banke veriteľa.

Charakteristika schémy cezhraničného inkasa SDD:

1. SDD je nový produkt zavedený v rámci EÚ (prvé banky v EÚ začali systém používať od 1. 11. 2009, pričom zatiaľ medzi nimi nie je ani jedna so sídlom v SR).
2. SDD predstavuje inkasný mechanizmus založený na mandáte odberateľa – dodávateľovi.
3. SDD bude využívať referencie a návratné informácie o platbe, akými sú nevykonané platby a dôvody nevykonania, dostupnosť v rámci celej oblasti SEPA.
4. Inkasá je možné realizovať v prospech akéhokoľvek príjemcu, systém pokrýva opakované aj jednorazové platby v eurách.
5. Identifikácia účtov je podmienená použitím IBAN a BIC.
6. Maximálny čas zúčtovania je päť pracovných dní pre prvú platbu a dva pracovné dni pre opakované platby.
7. Prevod, ktorý iniciuje príjemca platby prostredníctvom svojej banky na základe dohody medzi príjemcom, podporuje schému priamych medzipodnikových inkás (business-to-business – B2B).
8. SDD umožní verifikovať mandát na platbu v plnej výške. Výzva na inkaso SDD znamená vyžiadanie platby na základe mandátu. 

Plán na zavedenie SEPA inkasa je spojený so sofistikovaným technickým zabezpečením, pretože by mal byť kombinovaný s ďalšími nadstavbami v podobe elektronickej fakturácie, elektronického priraďovania platieb a riešenia platieb cez internetbanking. Zavedenie SEPA inkasa do praxe bude mať veľký význam v monitoringu platobnej disciplíny odberateľov, pretože informáciu o neúspešnom inkase príslušnej faktúry sa dozvie prostredníctvom okamžitej správy banka dodávateľa ako aj samotný dodávateľ. SDD umožní efektívnejšie riadenie pohľadávok vo firmách a veľmi rýchlu identifikáciu platobne neochotného alebo platobne neschopného zákazníka. Prakticky sa týmto spôsobom zmierni ochrana bankového tajomstva a informácia o platobnej neschopnosti firemných alebo retailových zákazníkov dostane globálny charakter. Tento produkt tak napomôže aj financovaniu pohľadávok prostredníctvom faktoringu, ktorý sa stáva čoraz obľúbenejším nástrojom na riešenie finančnej likvidity mnohých firiem v SR aj v zahraničí. SEPA inkaso však obsahuje aj vznik nového problému, ktorým je bezpečnosť operácií v súvislosti s rizikom bezdôvodného zaťaženia účtu za fiktívne faktúry, zrušené objednávky, faktúry zaslané na reklamáciu, atď. Po doriešení default manažmentu v oblasti SEPA inkasa, môže tento produkt v kombinácii s komerčným poistením pohľadávok v budúcnosti predstavovať najviac využívaný spôsob platby v tuzemskom a zahraničnom obchode medzi obchodnými partnermi v krajinách EZVO.

SEPA – cash pooling

SEPA – cash pooling predstavuje cezhraničnú konsolidáciu kreditných a debetných zostatkov bankových účtov vzájomne prepojených firiem. Produkt bude prínosom predovšetkým pre nadnárodné spoločnosti, ktoré jeho prostredníctvom môžu medzi svojimi firmami prostredníctvom bánk zabezpečovať cezhraničný transfer kapitálu na základe vopred určených limitov. Týmto spôsobom sa zníži počet prípadov, kedy dcérska spoločnosť podnikajúca v jednej krajine čerpala krátkodobý alebo kontokorentný úver, pričom jej materská spoločnosť v inej krajine za oveľa nižší úrok dočasne deponovala voľné finančné prostriedky. Produkt si vyžaduje zrýchlenie finančných tokov medzi vzájomne prepojenými firmami s cieľom zabezpečiť úsporu úrokových nákladov dlžníckej firmy a súčasne generovanie úrokových výnosov spoločnosti, ktorá je veriteľom.

Cash pooling nie je v bankovej a firemnej praxi neznámy, ale doteraz ho môžu využívať iba klienti využívajúci služby tej istej bankovej inštitúcie. SEPA – cash pooling je v rámci jednotného európskeho platobného priestoru najzložitejším produktom, a preto jeho uvedenie do prevádzky je plánované až po roku 2012.