Inovácie majú kľúčovú úlohu v ekonomike. Súčasné teórie inovácií majú svoje korene v prístupe a definícii inovácií, ktorú na trh vedeckých poznatkov uviedol rakúsko-americký ekonóm a sociológ Joseph Schumpeter. Podľa neho sú inovácie predovšetkým kreatívna deštrukcia. Tento pojem, ktorý zaviedol v monografii Kapitalizmus, socializmus a demokracia používal pre označenie procesu industriálnej mutácie, ktorá nepretržite konštruuje ekonomickú štruktúru zvnútra, rozrušujúc starú štruktúru a vytvára novú.
Pojem „kreatívna deštrukcia“ je úzko spojený s ekonomikou, pretože vysvetľuje mnohé hybné sily zmien v priemysle. Môže to byť napríklad prechod od konkurencieschopného trhu k monopolistickému trhu, a naopak. Schumpeter označoval inovácie podnikateľov hybnou silou, ktorá by mohla zabezpečiť dlhodobý ekonomický rast firmy tým, že deštruuje staré hodnoty monopolistických firiem.
Schumpeter tvrdí, že fundamentálny impulz, ktorý udržuje motor kapitalizmu v pohybe, vychádza z nových spotrebiteľov, nových tovarov, nových metód výroby a dopravy, nových tovarov a nových foriem industriálnych organizácií. Proces kreatívnej deštrukcie je pre kapitalizmus kľúčový. Práve Schumpeter označuje podnikateľa nie za vynálezcu, ale za novátora. Novátor demonštruje, že nový produkt, proces alebo spôsob organizácie môže byť efektívny a výhodný, takýmto spôsobom sa deštruuje starý model organizácie. Schumpeter nazýval kreatívnu deštrukciu procesom transformácie, ktorý sprevádzajú radikálne inovácie. Podľa názoru súčasných autorov, aby sa udržiavalo prvenstvo na trhu a konkurencieschopnosť, spoločnosti musia prijať dynamické stratégie obsahujúce prudké zmeny a kreatívne deštrukcie. Téma inovácií bola aktuálna nielen v čase, keď pôsobil Joseph Schumpeter, ale je živá aj dnes.
C. Christensen v monografii Dilema novátora tvrdí, že ak sa ignorujú „prelomové“ technológie, firmy strácajú možnosť dlhodobého rastu a prekvitania. Na príklade firiem a autori Richard Foster a Sarah Kaplan demonštrujú, že úspešná firma sa môže namiesto postupného vývoja transformovať. Základom tejto knihy je výskum, ktorý sa robil na objednávku firmy McKinsey & Company.
Oslovili viac ako 1 000 korporácií z 15 odvetví priemyslu. Podľa názoru autorov, aby si firmy zachovali svoje prvenstvo a boli dlhé časové obdobie konkurencieschopné, potrebujú zvládnuť stratégiu diskrétnej evolúcie a proces kreatívnej deštrukcie. Z uvedeného vyplýva, že kreatívni ľudia majú najlepšie uplatnenie nielen v ekonomike, ale aj v spoločnosti.
Vladimír Bačišin
