Príspevok pokračuje v problematike efektívneho riadenia pohľadávok, rozoberanej v predchádzajúcom čísle 11/2010 venovanej najmä výberu a analýze potenciálneho obchodného partnera. Získané poznatky prehlbuje a jeho ambíciou je konštrukcia modelu, zohľadňujúceho časovú hodnotu peňazí, riziko a súčasnú hodnotu zisku, na základe ktorého by bolo možné rozhodnúť, či by mal podnik obchodný úver poskytnúť, resp. zamietnuť.