Finančné trhy, najmä európske, začali letnú dovolenkovú sezónu výrazne ovplyvnené očakávaniami výsledkov stresových testov (záťažových testov) európskych bánk, ktoré uskutočnila Komisia pre dohľad nad európskymi bankami (CEBS). Testom bolo podrobených 91 bánk západnej, ale aj strednej a východnej Európy, ktoré pokrývajú 65 % bankového trhu.

Princíp stresového testu spočíva v sledovaní zmeny kapitálovej primeranosti, pomeru kapitálu bánk najvyššej kvality (Tier 1) v kritických krízových podmienkach na finančných trhoch. Ukazovateľ Tier 1 je pomer kapitálu banky (z upísaných akcií a rezerv) k jej celkovým aktívam. Požadovaná limitná hodnota ukazovateľa Tier 1 je stanovená na úrovni 6 %.

Cieľom stresového testu, podľa jeho predpísaných pravidiel, bolo zistiť, či banky spĺňajú požiadavky na kapitálovú primeranosť v prípade krízového scenára. Krízový scenár predpokladal nepriaznivý vývoj na finančných trhoch spôsobený ďalším poklesom cien aktív držaných bankami. Išlo o predpoklad druhej vlny ekonomickej recesie, zhoršenej schopnosti splácania vládnych dlhov, poklesu cien v realitnom sektore a pod.

Sledovalo sa, nakoľko banky spĺňajú kritérium kapitálovej primeranosti pri poklese hodnoty držaných aktív o určitú ich hodnotu, napr. v prípade, že ceny vládnych dlhopisov Grécka, ktoré sú v knihách bánk, klesnú o ďalších 17 % a pod. Ak by ukazovateľ Tier 1 klesol pod 6 %, banka musí navýšiť kapitál tak, aby sa tento ukazovateľ dostal aspoň na 6 %.

V apríli roku 2009 prebiehali stresové testy v USA. Testom sa podrobilo 19 najväčších amerických finančných domov. Test bol zameraný hlavne na sledovanie zmeny kapitálovej primeranosti bánk v prípade, že ekonomické prostredie v USA sa bude zhoršovať. V testoch sa počítalo s nezamestnanosťou na úrovni 10,3 % na konci roka 2010 a poklesom HDP o 3,3 % v roku 2009 a rastom HDP o 0,5 % v roku 2010. Dôležitú sledovanú zložku tvorila aj angažovanosť bánk v realitnom sektore, ktorý vyvolal recesiu, kde sa počítalo s poklesom cien domov o ďalších 20 %.

Americké testy boli zverejnené 6. mája 2009 a priniesli pozitívne výsledky. Ukázalo sa, že z 19 testovaných bánk iba 10 bánk potrebovalo navýšiť kapitál v celkovej hodnote 74,6 mld. USD v prípade ďalších strát vyplývajúcich zo zhoršujúcej sa recesie a iba niekoľko z nich okamžite. Bolo to menej, ako analytici predpokladali. Medzi „podkapitalizované“ bankové domy patrili Bank of America s potrebou navýšiť kapitál o 33,9 mld. USD, Wells Fargo s 1,7 mld. USD, GMAC s 11,5 mld. USD, Citigroup s 5,5 mld. USD, Regions Financial s 2,5 mld. USD a Morgan Stanley s 1,8 mld. USD.

Podobne ako v Európe, aj v USA boli analytici voči dôveryhodnosti testu skeptickí. Napr. člen bankovej regulácie Wiliam Black sa vyjadril, že ak by sa robili reálne stresové testy, nenašli by sa iba oficiálne zverejnené nedostatky, ale banky by museli zaviesť 50 %-né kapitálové rezervy.

V Európe, na rozdiel od testov v USA, bola pozornosť stresových testov upriamená hlavne na angažovanosť voči vládnemu dlhu krajín PIIGS.

Počas približne mesiaca pred zverejnením výsledkov testov, ktoré bolo v piatok 23. júla popoludní, po uzatvorení európskych akciových trhov, prichádzali na trhy rôzne správy a fámy, ktoré unikli z oficiálnych miest. Tie podľa toho, čo naznačovali, dodávali na trhy pozitívne alebo negatívne signály. Prvotný impulz pri oznámení, že európske banky budú podrobené stresovým testom, vyslal na trhy negatívny impulz z obavy, že sa ukáže, že veľa európskych bánk požadovaný pomer pri krízovom scenári nedosiahne. Finančné trhy v neistote zaznamenali poklesy. Neskôr sa trhy a investori upokojili a začali považovať podrobenie sa testom za veľmi pozitívne, čo sa prejavilo opätovným rastom cien akcií, ale aj iných aktív na finančných trhoch. Prispelo k tomu aj očakávanie, že zverejnenie testov ukáže, že európsky finančný systém nie je v takom zlom stave, ako sa pred testovaním predpokladalo.

Vyskytovali sa ale aj skeptické názory na dôveryhodnosť vzhľadom na náročnosť testov na základe uniknutých informácií, že menej bánk, ako sa na trhoch očakávalo testami neprejde. Vynárali sa aj pochybnosti ohľadne „stresovosti“ testov, či testy nie sú vykonávané metódou „je potrebné, aby to vyšlo“. Ak by sa ale ukázalo, že testy neboli príliš jednoduché a málo náročné, ich pozitívny výsledok by bol pre investorov pozitívnym prínosom.

CEBS sa rozhodla zverejniť výsledky testov agregátne, spoločne za všetky banky podliehajúce testom, ale aj jednotlivo po bankách. Táto správa bola vnímaná pozitívne, pretože zverejnenie všetkých detailov eliminuje zdroje neistoty.

Aj keď zverejnenie konečných výsledkov testov malo vplyv na vývoj na trhoch, bol tento vplyv zmiernený tým, že počas doby testovania uniklo na trhy viacero, aj keď nie zaručených správ, ohľadne počtu bánk, ktoré nesplnia kritériá testov, na základe ktorých sa obchodovanie na trhoch vyvíjalo. Preto konečné zverejnenie neprinieslo na trhy veľké prekvapenie.

Zverejnené výsledky ukázali, že z 91 testovaných bánk neprešlo testom iba sedem bánk, ktoré nesplnili základné požiadavky na výšku základného kapitálu v krízových podmienkach. Išlo o grécku ATE Bank, nemeckú Hypo Real Estate a 5 španielskych sporiteľní (cajas), Diada, Unnim, Espiga, Banca Civica, Cajasur. Čakalo sa, že testami neprejde minimálne 10 bánk.

Najlepšie zabezpečená banka v Európe proti opätovnej recesii a kríze vládnych dlhov podľa testu bola malá španielska banka na Malorke Banca March. Jej pomer Tier 1 pri krízovom scenári dosiahol vysokú úroveň 19 %. Naopak, najhoršie z testu vyšla tiež španielska sporiteľňa Diada s ukazovateľom Tier 1 na úrovni 3,9 %, ktorá je extrémne vystavená riziku prepadu na španielskom realitnom trhu.

Z bánk strednej a východnej Európy boli testované maďarské OTP a FHB a poľská PKO. Všetky prešli testami veľmi pohodlne s vysokým ukazovateľom Tier 1 dokonca aj v stresových podmienkach. Slovinská NLB prešla testom len s malou rezervou a bude potrebné, aby navýšila kapitál na posilnenie svojej pozície. Sedem hlavných medzinárodných bankových skupín pôsobiacich v strednej a východnej Európe, UniCredit, RZB, Erste Bank, OTP, SocGen, Intesa Sanpaolo a KBC prešli stresovým testom. Nevyskytol sa teda žiadny problém v bankovom sektore strednej a východnej Európy.

Štyri najväčšie britské banky, Barclays, HSBC, Royal Bank of Scotland a Lloyds tiež prešli testom bez problémov aj pri stresovom scenári. Z nich najvyššiu úroveň Tier 1 dosiahla banka Barclays.

Celkovo sumárne bankám k dosiahnutiu požadovanej 6 %-nej úrovne pre Tier 1 v krízových podmienkach chýbalo iba 3,5 mld. eur, čo je ale výrazne pod priemerným očakávaním analytikov 30 mld. eur. táto správa vyvolala určitú skepsu ohľadne dostatočnej náročnosti testu. Každá z bánk, ktorá v teste nedosiahla požadovanú 6 %-nú úroveň Tier 1 je teraz nútená navýšiť kapitál k dosiahnutiu tejto úrovne. Trhy sa po zverejnení výsledkov testov aspoň dostali spod tlaku.

Prvotná reakcia trhov na zverejnené výsledky bola neistá. Investori boli spočiatku zmätení, pretože nižšia ako očakávaná potreba navýšenia kapitálu na jednej strane bola pozitívnym signálom, na druhej strane bola obava, že test bol príliš mäkký, a teda, že testy nemajú veľkú vypovedaciu hodnotu. Bolo to preto, že krízový scenár počítal len so 17 %-ným poklesom cien gréckych dlhopisov, 3 %-ným poklesom španielskych, čo je značne menej, ako sa na trhoch všeobecne predpokladá.

Ak by sa uplatnili tvrdšie podmienky pre pokles cien dlhopisov, 50 % pre grécke a 25 % pre írske, španielske a portugalské a tieto podmienky by sa použili aj na dlhopisy v bankových, neobchodných knihách, výsledky by boli podstatne iné. V prípade uplatnenia týchto podmienok, napr. na nemeckú Hypo Real Estate, ktorá nesplnila 6 %-nú úroveň pre ukazovateľ Tier 1 a ktorá v krízovom scenári oficiálnych testov dosiahla úroveň len 4,7 %, dosiahla by zápornú úroveň až –17,9 % a potrebovala by navýšiť kapitál až o 27 mld. eur, aby dosiahla požadovanú úroveň 6 %. Na rozdiel od nej by Commerzbank pri rovnakom teste klesla z oficiálne testovanej úrovne 9,1 % na 6,9 %, čo predstavuje dostatočnú rezervu k požadovanej úrovni 6 %.

Ďalším negatívne vnímaným ukazovateľom testov bol fakt, že testom podliehali iba obchodné knihy bánk a nie bankové knihy. To znamená, že vládne dlhopisy evidované v bankových knihách ako „držané do splatnosti“ testom nepodliehali a prípadný prepad ich cien nebol hodnotený. Avšak oddelenia bankového dohľadu lokálnych centrálnych bánk zverejnili detailné údaje ohľadne držby vládnych dlhopisov v oboch knihách jednotlivých bánk, čo umožňuje investorom vytvoriť si vlastný názor na zraniteľnosť bánk s ohľadom na tieto dlhopisy.

Až v pondelok po zverejnení výsledkov začali investori vnímať výsledky výrazne pozitívne a akciové trhy značne posilnili.

Napriek spomenutým negatívam malo testovanie dôležitú vypovedaciu hodnotu a prinieslo na trhy transparentnosť vyplývajúcu zo zverejnených údajov. Hoci sa veľa analytikov koncentrovalo na riziká vládnych dlhopisov, tak napr. pre španielske banky angažovanosť v gréckom vládnom dlhu nepredstavuje hlavné riziko. Z tohto pohľadu výsledky testu pomohli investorom pochopiť riziko vyplývajúce z možnej zhoršujúcej sa ekonomickej stability európskeho finančného systému.

Ďalším pozitívom bolo dobrovoľné zverejnenie držby vládnych dlhopisov väčšinou bánk, čo umožňuje investorom urobiť si vlastné ohodnotenie zdravia bánk. Aj zverejnenie veľkosti strát pri krízovom scenári, použitom v teste, umožňuje pomocou extrapolácie vytvoriť si názor na prípadné straty pri trhom predpokladanom scenári väčšieho poklesu cien, ako bolo v testoch použité. Piatkové zverejnenie testov bolo prvým krokom k zlepšeniu transparentnosti, ale nebolo dostatočne významné k zásadnému zvýšeniu dôvery v európsky bankový systém, čo malo byť prvoradým cieľom testu. Výsledok však potvrdil, že európsky bankový systém je v podstate zdravý. Zároveň ukázal, že napr. Španielsko robí rýchle kroky k posilneniu bankového sektora.

Lokálne centrálne banky a ich vlády dúfali, že dôvera v európsky bankový systém povzbudí aj samotné banky k poskytovaniu úverov podnikateľským subjektom, ale aj domácnostiam, spotrebiteľom, pretože nedostatok poskytnutých úverov v súčasnosti, predovšetkým vo Veľkej Británii, obmedzuje ekonomický rast, ktorý je v súčasnosti veľmi krehký.