Na Slovensku rastú počty nezaplatených pohľadávok, čo pre spoločnosti, malých aj stredných podnikateľov takmer vždy znamená problém. Z prieskumov medzinárodnej spoločnosti na vymáhanie pohľadávok Intrum Justitia vyplýva, že čoraz viac ľudí platí svoje faktúry neskoro. V praxi to znamená, že európske spoločnosti strácajú týmto spôsobom celkovo 250 miliónov eur ročne. Zodpovedné požičiavanie a opatrné míňanie je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým...
Aby nedochádzalo v podnikateľskom sektore k finančným stratám kvôli nezaplateným pohľadávkam, je vhodné dbať aj na prevenciu. To znamená, že lepšie, ako problémy riešiť, je im predchádzať. „Možný spôsob prevencie finančných ťažkostí podnikateľských subjektov vidím v odlišnom spôsobe úhrady faktúr, a to prostredníctvom preddavkových platieb. Tento spôsob úhrady je však skôr vecou dohody obchodných partnerov pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Ďalším spôsobom, ako sa ochrániť pred možným rizikom vzniku splatnej pohľadávky, je zabezpečenie pohľadávky niektorým z právnych inštitútov,“ hovorí Viktória Grossová, konateľka a výkonná riaditeľka spoločnosti Intrum Justitia Slovakia.
Druhy zabezpečenia pohľadávok
Slovenský právny poriadok pozná niekoľko druhov, resp. inštitútov zabezpečenia pohľadávok, ktoré môže veriteľ použiť. Nie všetky sa však v praxi využívajú a najmä nie všetky plnia svoj účel. „Najefektívnejší spôsob zabezpečenia pohľadávky je každopádne ručenie solventnou osobou, kedy je veriteľova pozícia značne posilnená. Pri splnení zákonných predpokladov sa tak môže účinne domáhať svojho práva od ďalšej osoby, teda od ručiteľa. Taktiež dávam do pozornosti inštitút zmluvnej pokuty ako nástroj na uplatnenie sankcie za porušenie povinnosti, ako aj relatívne jednoduchý spôsob na zabránenie premlčania pohľadávky prostredníctvom uznania dlhu,“ odporúča Grossová.
Podľa jej vyjadrení, index platobnej disciplíny sa začiatkom tohto roka celosvetovo zhoršil v porovnaní s minulým rokom. To isté platí aj pre Slovenskú republiku, aj keď je zatiaľ pokles podľa štatistický údajov u nás nižší, ako v ostatných krajinách Európskej únie. Pre spoločnosti a podnikateľov na Slovensku to zatiaľ znamená nie príliš veľký dôvod na optimizmus – na svoje financie musia ešte viac dohliadať. „Dôvodom môže byť napríklad aj zatiaľ relatívne únosná situácia, čo sa týka splatnosti pohľadávok medzi domácimi podnikateľskými subjektmi. Platobnú nedisciplinovanosť však pociťujú exportéri a domnievam sa, že tomu tak bude aj v nasledujúcom období,“ uvádza Grossová. Ako ďalej pokračuje, problém vidí v okolitých krajinách, napríklad v Maďarsku, ale aj v Českej republike. Tam sa index platobnej disciplíny výrazne zhoršil v porovnaní s predchádzajúcim obdobím.
Najhoršia platobná morálka je v stavebníctve
Každý podnik túži mať zaplatené faktúry včas, aby si mohol plniť ďalšie záväzky voči finančným inštitúciám či ďalším obchodným partnerom, prípadne investovať do rozvoja svojho podnikania. Bezsenné noci však kvôli pohľadávkam majú najmä podnikatelia v stavebníctve, vo výrobe, pri rozvode elektriny, plynu a vody, o niečo lepšia je situácia napríklad v obchode. Tieto fakty potvrdzuje aj Viktória Grossová, nepochybne najhoršia platobná morálka vládne v stavebníctve a v oblastiach, ktoré s ním súvisia. „Podľa štatistických údajov sa vplyv finančnej krízy na stavebníctvo zatiaľ neprejavil, z vlastnej skúsenosti však môžem povedať, že ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá správou a vymáhaním pohľadávok, evidujeme v poslednom období nárast prípadov práve z tejto oblasti. Môže to byť spôsobené aj tým, že banky sprísnili pravidlá poskytovania úverov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, investori a developeri prehodnocujú svoje projekty a púšťajú sa opatrnejšie do výstavby nových budov, hlavne veľkých administratívnych komplexov.“
Mladšie pohľadávky sa vymôžu skôr
Podniky často reagujú počas poklesu ekonomiky neskoro. Väčšinou až vtedy, keď im vzrastajú straty z poskytnutých úverov, zhoršuje sa likvidita a poškodenie je nezvratné. Časový faktor je pre prevenciu finančných ťažkostí extrémne dôležitý, a to pre obe strany – „kredit manažmentové spoločnosti“ aj ich klientov. Ako by mala spoločnosť postupovať, ak má problémy so splatnosťou svojich pohľadávok? Podľa riaditeľky spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, ktorá zaznamenáva „neprirodzené“ omeškanie s úhradou vystavených faktúr, by žiadna organizácia určite túto skutočnosť nemala podceniť. „Nakoľko u drvivej väčšiny spoločností, ktoré evidujú neuhradené pohľadávky, nie je hlavným predmetom podnikania práve správa a vymáhanie pohľadávok. V tomto smere by som im odporučila obrátiť sa na profesionálov.“
Kým sa o zverené pohľadávky bude starať externá spoločnosť, podnikateľ sa môže ďalej venovať svojim hlavným podnikateľským aktivitám. „Čím skôr sa podnikateľský subjekt, ktorý eviduje neuhradené pohľadávky obráti na externú spoločnosť spravujúcu pohľadávky, tým skôr získa svoje peniaze späť. Podľa štatistických údajov percento vymoženia je podstatne vyššie u „mladších“ pohľadávok. Vymáhanie pohľadávok totiž považujem za najefektívnejší a zároveň jediný zákonný spôsob získania svojich peňazí späť,“ upresňuje Grossová. Záleží len na veriteľovi, ako promptne bude reagovať a aké úsilie za týmto účelom vynaloží.
Náklady na vymáhanie – ako sa stanovujú
Stanoviť presnú sumu za vymáhanie pohľadávok by podľa slov Viktórie Grossovej bolo veľmi komplikované a nepresné, nakoľko vymáhanie pohľadávok je veľmi individuálne. „Náklady na vymáhanie závisia od viacerých faktorov, treba prihliadať napríklad na vek pohľadávky, právny titul pohľadávky, zabezpečenie pohľadávky, výšku pohľadávky atď. V niektorých prípadoch je vymáhanie pohľadávok relatívne rýchle a podarí sa ju vymôcť v plnej výške už v procese mimosúdneho vymáhania.“ Z tohto dôvodu je podľa nej ideálne, ak spoločnosť evidujúca neuhradené pohľadávky ich zverí externej spoločnosti do správy čo najskôr. Existujú, samozrejme, aj prípady, ktoré je potrebné riešiť v súdnom, prípadne aj exekučnom konaní, kde sa náklady na vymáhanie zvyšujú v závislosti napríklad od výšky pohľadávky. Okrem zvýšených nákladov musí veriteľ strpieť aj dĺžku súdneho procesu, kým sa dopracuje k exekučnému titulu.
Čo treba odborníkom poskytnúť
„Spoločnosti, ktorej boli zverené pohľadávky na vymáhanie, je nevyhnutné poskytnúť aktuálne informácie ohľadom dlžníka. Teda najmä presné označenie, aktuálnu adresu, akýkoľvek ďalší kontakt na dlžníka vrátane telefónneho čísla, kontakt na prípadných konateľov, členov predstavenstva v závislosti od právnej formy podnikateľského subjektu,“ objasňuje Grossová. Nevyhnutným podkladom na vymáhanie sú aj doklady preukazujúce pravosť a opodstatnenosť vymáhanej pohľadávky, teda napríklad faktúry, podpísané dodacie listy, zmluvy, prípadne objednávky.
Vyjednávacie taktiky v procese
V procese správy a vymáhania pohľadávok je už plne na veriteľovi, aké vyjednávacie taktiky s ohľadom na titul pohľadávky použije, teda či ide o pohľadávku voči spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. „Použité kroky však musia byť nepochybne v súlade s právnym poriadkom. V mimosúdnom procese možno použiť napríklad listové a telefonické výzvy, prípadne osobné návštevy dlžníkov, ktoré sú väčšinou efektívne. Bez ohľadu na titul pohľadávky je potrebné dlžníka, ktorý povedzme neplatí za to, čo si objednal, upozorniť na možné náklady v prípade súdneho konania, exekučného konania, prípadne aj na možnosť vyhlásenia konkurzného konania voči dlžníkovi za splnenia zákonných predpokladov.“
Faktory vplývajúce na vymoženie dlhu
Vymožiteľnosť pohľadávky závisí od viacerých faktorov, ako je napríklad vek pohľadávky, právny titul pohľadávky, zabezpečenie pohľadávky, atď. „Samozrejme najpodstatnejším znakom je solventnosť dlžníka. To, či je dlžník skutočne solventný, možno zistiť v priebehu vymáhacieho procesu. V praxi sa môžu vyskytnúť aj také prípady, kedy veriteľ síce disponuje vysokou pohľadávkou, dlžník je však nemajetný, pričom túto skutočnosť možno zistiť už v procese mimosúdneho vymáhania,“ poznamenáva Grossová. Existujú aj prípady, kedy síce veriteľ vykoná všetky zákonom dovolené spôsoby ako získať svoje peniaze späť, pohľadávku sa však nepodarí vymôcť v súdnom ani v exekučnom konaní. Po celom tomto procese tak môže dôjsť k zastaveniu exekučného konania pre nemajetnosť dlžníka.
„Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa s vymáhaním splatnej pohľadávky začalo čo najskôr, aby sa veriteľ mohol uspokojiť z majetku, ktorým dlžník ešte disponuje. Najťažšie sa nám riešia staršie pohľadávky voči právnickým osobám, obzvlášť tým, ktoré dlhujú viacerým subjektom. Problémom môže byť aj napríklad právna úprava zodpovednosti štatutárnych orgánov spoločností,“ konštatuje Grossová. Jednoduchšie sa riešia mladšie pohľadávky a pohľadávky, ktoré sú zabezpečené niektorým z právnych inštitútov, ako je napríklad ručenie prípadne zmenka.
Ako nedoplácať na obchodných partnerov
Podnikateľ si chráni vlastné podnikanie aj tým, ak preveruje stálych, či potenciálnych obchodných partnerov. Pomocou týchto informácií dokáže rýchlejšie reagovať na vzniknutú situáciu a zmierniť jej dopad na hospodárenie svojho podniku. Odborníci odporúčajú, aby sa firmy pri výbere spoločností, s ktorými uzatvárajú zmluvy, poradili. Pozor si treba dať na jedného veľkého odberateľa. Pokiaľ náhodou bude mať problém s likviditou, tak malý alebo stredný podnikateľ zanikne. Takto sa môže dostať viacero firiem do začarovaného kruhu. Pre podnikateľské subjekty je podľa vyjadrení Viktórie Grossovej dôležité, aby si najprv preverili obchodného partnera, s ktorým chcú spolupracovať. Osobitný register s uvedením indexu platobnej neschopnosti podnikateľských subjektov zatiaľ na Slovensku neexistuje. „Existuje však možnosť obrátiť sa na spoločnosti, ktoré prevádzkujú registre, v ktorých je možné zistiť niektoré podstatné údaje o podnikateľských subjektoch ako je napríklad doba splatnosti záväzkov, rentabilita aktív, v niektorých prípadoch aj spomínaný index platobnej disciplíny. Výpisy z týchto registrov sú však spoplatnené. Osobitnou skupinou v tomto smere sú napríklad banky, lízingové spoločnosti, ktoré vedú vlastné uzavreté registre, v ktorých vedia posúdiť bonitu klienta.“
Akým chybám sa vyhnúť
Ďalej sa podľa Grossovej overuje možnosť verejne dostupnej lustrácie podnikateľských subjektov – dlžníkov cez Sociálnu poisťovňu, prípadne daňový úrad. Výhodou lustrácie v týchto verejných registroch je to, že prístup do nich nie je spoplatnený. Akým hlavným chybám by sa teda mali firmy vyhnúť, ak nechcú doplácať na svoje neuhradené pohľadávky?
„Jedným z problémov môže byť napríklad aj to, že spoločnosť si sama spravuje svoje pohľadávky popri hlavných podnikateľských aktivitách. Týmto sa stráca efektívnosť vymáhania splatných pohľadávok. V niektorých prípadoch môžu mať spoločnosti problém aj s kvalifikáciou osôb, prostredníctvom ktorých spravujú svoje pohľadávky. V tomto smere sa treba obrátiť na externé spoločnosti spravujúce pohľadávky, teda na odborníkov, ktorí vedia posúdiť kvalitu pohľadávky a nastaviť spôsob vymáhania tak, aby bol efektívny a priniesol veriteľovi želané ovocie,“ odporúča na záver Grossová.
Zaujímavosti z praxe
- Podľa prieskumu spoločnosti Intrum Justitia, ktorá v roku 2008 zisťovala platobnú disciplínu v 26 krajinách Európy, Slovensko skončilo pri porovnávaní platobného indexu na 18. mieste. Do prieskumu zaradila 8 000 rôznych podnikateľských subjektov, na Slovensku sa zapojilo 200 spoločností, ktoré predstavovali reprezentatívnu vzorku.
- Spomedzi krajín V4 skončilo Slovensko najlepšie. Najhoršie je na tom Česká republika, ktorá má index 171. Odborníci očakávajú, že vzhľadom na hospodársky rast by sa na Slovensku v budúcnosti mala zlepšiť platobná disciplína.
- Slovenské spoločnosti si stanovujú lehoty splatnosti priemerne na 28 dní. Oproti minulému roku meškajú s platbami priemerne osem dní, čo je pokles oproti roku 2007, keď to bolo 20 dní.
- Faktúry sa na Slovensku priemerne zaplatia za 36 dní. V tejto hodnote Slovensko skončilo dokonca na 12. mieste.
- Prvé je opäť Fínsko, kde sa platia faktúry za 23 dní a posledné je Grécko, kde sa táto doba vyšplhala až na 106 dní.
- V celoeurópskom priemere majú najhoršiu disciplínu pri dodržaní splatnosti pohľadávok vládne orgány, ktorým platenie trvá priemerne 65 dní. Ostatné právnické osoby platia za 55 dní a fyzické za 40 dní
- Na Slovensku je však situácia mierne odlišná. Štátne orgány meškali s platbami najmenej, len sedem dní. Ostatné mali priemerné meškanie platieb osem dní.
Zdroj: Intrum Justitia
Zuzana Voštenáková
