[ 01.06.2009 | 6/2009 | Finančný manažment podnikov ] doc. Ing. Peter Markovič, PhD.
doc. Ing. Peter Markovič, PhD.
Práca vo vysokoškolskom prostredí, komunikácia so študentmi a diskusie s vedcami má svoje nekonečné čaro. Absolventi vysokoškolského štúdia pôsobiaci v praxi mi dajú určite za pravdu. V škole sa človek naučí toľko nového, poučného a zaujímavého až dospeje k názoru, že ekonomická realita je v podstate pochopiteľná, priamočiara a predvídateľná. Až nastane krízová situácia a zamýšľame sa nad tým, ako je to možné? Prečo to nefunguje? Konštruujeme rôzne sofistikované modely, predpovedáme vývoj cien komodít, analytici sa predbiehajú v kreslení katastrofických a optimistických scenárov a v neposlednom rade tu máme vyjadrenia popredných ekonómov (viacerých nositeľov Nobelových cien) o dosiahnutí dna a postupnom zotavovaní svetovej ekonomiky. Všetky predchádzajúce konštatovania však vychádzajú z jedného zaujímavého predpokladu – „racionálne správanie účastníkov trhu“.
Z biológie vieme, že človek je tvor racionálny, čo sčasti zdedil od svojich predkov a sčasti získal vhodnou výchovou a vzdelávaním. Racionalita ako schopnosť človeka myslieť a konať na základe istých noriem nás vedie k prijímaniu takých ekonomických rozhodnutí, pri ktorých zohľadníme naše finančné možnosti a životné ciele. Určite sa medzi nami nájdu takí, ktorí snívajú o novom aute, novom dome, pravidelných luxusných dovolenkách, najnovšej a najlepšej elektronike, ale nemôžu si to z finančných dôvodov dovoliť. Ostáva však jedna možnosť, zobrať si úver a riadiť sa známym reklamným sloganom – veď splácať je jednoduchšie ako šetriť. Možno takéto správanie človeka hodnotiť ako racionálne?
Zoberme si iný príklad, už toľkokrát omieľané šrotovné na automobily. Osobne som zástancom opatrení, ktoré pomáhajú podnikom a to tak, že nediskriminujú iné podniky, ktoré sú postihnuté rovnakou krízou. To je racionálne. Ak mám v garáži auto, ktoré je síce staršieho dáta výroby, ale je funkčné a prináša mi úžitok, nemám žiadny racionálny dôvod využiť šrotovné, zadlžiť sa kúpou nového auta, a to len z dôvodu, aby som získal nejakú eurovú prémiu a opticky si znížil cenu nového auta. To je takisto racionálne. Napriek uvedenému by sme v zástupe „šrotovníkov“ určite našli aj zákazníkov, ktorí konali impulzívne pod vplyvom vidiny výhodnej kúpy. Na takýchto zákazníkov sa sústreďujú mnohé marketingové akcie a vďaka takémuto správaniu škrípu mnohé ekonomické a ekonometrické modely, prognózy sa stávajú nepresnými a realita ide úplne iným smerom.
Ruku na srdce, môžete so stopercentnou istotu prehlásiť, že všetky vaše nákupy boli vždy zrealizované po dôkladnom zvážení? Nikdy vás nezlákala nejaká reklamná akcia a kúpili ste aj výrobok, ktorý ste momentálne nepotrebovali? Pokiaľ ste na prvú otázku odpovedali kladne a na druhú záporne, potom vám gratulujem, správate sa racionálne. Žiaľ, predpoklad o racionalite človeka sa vytráca v momente, keď sa dostane do stresovej situácie. Ľahká ovplyvniteľnosť, časová a finančná tieseň nás nútia konať impulzívne a dôsledky nášho konania si uvedomíme až keď je už neskoro. Priznajme si to, naša racionalita je obmedzená.
doc. Ing. Peter Markovič, PhD., Katedra podnikových financií, FPM EU v Bratislave
