[ 01.05.2009 | 5/2009 | Finančný manažment podnikov ] Ing. Martina Marhefková, PhD.
Ing. Martina Marhefková, PhD.
Nie je to tak dávno, čo sa ústrednou témou mnohých rozhovorov stalo šrotovné. Ekonómovia polemizovali o jeho skutočných ekonomických prínosoch pre slovenský štátny rozpočet, spotrebiteľov a výrobcov, v rodinách sa viedli siahodlhé rozhovory o zošrotovaní starého a možnostiach kúpy nového auta, vystáli sa dlhé rady na odovzdanie vozidla na zošrotovanie a v tejto súvislosti sa zvažovali aj dopady prípadného zadlžovania záujemcov o kúpu nového auta.
Aj keď šrotovné v pravom slova zmysle už máme za sebou, tento pojem nás naďalej na každom kroku prenasleduje z reklám z elektronických a printových médií, ale aj z výkladov nákupných centier. Mnohí predajcovia vyhlasujú, že poskytujú šrotovné alebo šrotujú ceny, čím sa tak šrotovné stáva v súčasnosti skôr synonymom zľavy.
Kým v prípade šrotovného na automobily stačilo na jeho priznanie potvrdenie, že sme si nechali zošrotovať staré auto, oveľa problematickejšie je v súčasnosti získať na Slovensku inú výhodu. Limit na dotácie na nákup zariadení na solárne kolektory a biomasu je síce vysoký, podpora nákupu ekozariadení na ekologickejší a úspornejší ohrev vody však zatiaľ viazne. Záujemcovia o túto podporu sa sťažujú najmä na prílišnú byrokraciu v súvislosti so získavaním rôznych potvrdení. Čo tak zošrotovať ich rozsah a prispieť tak k bezproblémovejšej ekologizácii získavania energií?
V susednom Česku v istom zmysle zošrotovali starú vládu – koľký to paradox, keď krajina, ktorá predsedá Európskej únii, sa ocitne sama na istý čas práve počas predsedníctva bez fungujúcej vlády...
Pojem šrotovné sa jednoducho ujal a je vnímaný skôr v pozitívnej rovine, t. j. ako prilepšenie, zľava. Keby sa tak podarilo zošrotovať súčasnú svetovú hospodársku krízu a jej negatívne dopady... Je však len otázkou času, kedy tento pojem začneme používať aj v negatívnejšom zmysle. Zošrotovať sa totiž dajú aj platy, sociálne výhody...
Ing. Martina Marhefková, PhD., členka redakčnej rady
