[ 01.02.2009 | 2/2009 | Finančný manažment podnikov ] Ing. Martina Marhefková, PhD.
Ing. Martina Marhefková, PhD.
Spolu s rokom 2009 do nášho každodenného života zavítalo euro. Proces jeho zavedenia v Slovenskej republike možno vo všeobecnosti hodnotiť úspešne. Šestnásťdňový duálny obeh sa podarilo zvládnuť, občania aj podnikatelia na konverziu využili predovšetkým finančné inštitúcie. Na rube euro mincí pribudli slovenský dvojkríž a Kriváň, cez euromince sme začali spoznávať symboly jednotlivých štátov Európskej únie, v ktorých je euro zavedené.
Účtovníci uzatvárajúci účtovný rok 2008 zatiaľ ešte uvažujú v slovenských korunách, majú však za sebou prvé skúsenosti s konverziou účtovných systémov a v niektorých prípadoch aj v týchto dňoch ovplyvňujú dolaďovanie ich technických nedostatkov. Problémovými oblasťami pri konverzii účtovných systémov na euro sú napríklad moduly zásob, prepočítavanie majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene referenčným výmenným kurzom platným v deň predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu, či vysporiadanie rozdielov medzi prepočtom zostatkov účtov a prepočtom ich čiastkových položiek na eurá.
Menší predajcovia počítajú svoje tržby vďaka euro centom o poznanie dlhšie. Podnikateľský sektor vyhodnocuje dopady zo zavedenia eura, zaznamenáva zníženie bankových poplatkov pri úhrade v eurách a mierne zníženie ceny úverov odvíjajúcich sa pôvodne od BRIBOR-u, témou dneška je však spoplatňovanie vkladov a výberov väčšieho množstva euro mincí. Bankový sektor lobuje v prospech zachovania poplatkov, podnikatelia aj vláda vyvíjajú opačné aktivity.
Pre bežného občana znamená nová mena v tomto období predovšetkým viac drobných v peňaženkách a dlhší čas strávený pri platení ich počítaním. Obyvateľstvo si ešte neosvojilo rozmýšľanie v eurách a na sledovanie vývoja cenovej hladiny komodít si berie na pomoc prepočet na slovenské koruny. Pri míňaní miezd vyplácaných v eurách mali mnohí v psychologickej rovine pocit, že sa euromince kotúľajú z peňaženiek akosi rýchlejšie... Na euro si zatiaľ zvykli len osoby, ktoré dennodenne pracujú s finančnou hotovosťou.
V čase nastupujúcej hospodárskej krízy dnes ekonómovia hodnotia prijatie eura pozitívne. Pokles hodnoty kurzov mien okolitých štátov takémuto hodnoteniu zodpovedá, nákupy v Česku či Maďarsku sa stali pre Slovákov v porovnaní s minulosťou výhodnejšie. Vzhľadom na vývoj svetovej ekonomiky je však otázne, ako dlho bude čiastočný ochranný štít eura v praxi fungovať.
Ing. Martina Marhefková, PhD.
členka redakčnej rady