[ 01.01.2009 | 1/2009 | Finančný manažment podnikov ] Ing. Juraj Borgula
Keď sa podnik dostane do problémov, nemusí byť automaticky zlikvidovaný. Môže využiť proces reštrukturalizácie, ktorý umožňuje oživenie ekonomiky. Ako využiť zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v praxi hovoríme s ekonomickým konzultantom Jurajom Borgulom z firmy Prvý správcovský dom, k.s.
Úplne prvý a pôvodný zákon o konkurze a vyrovnaní zo začiatku deväťdesiatych rokov nepredpokladal, že firma sa dá vôbec zachrániť. Bol v ňom zakomponovaný iba konkurz. To znamenalo faktickú likvidáciu firmy a zastavenie jej činnosti, rozpredaj podstaty firmy, jej technológií za nízku cenu. Zákon z roku 2005 predpokladá, že ak samotný podnik, alebo jeho veritelia sú v ťažkostiach, môžu požiadať súd o reštrukturalizáciu.
Po vyhlásení reštrukturalizácie súdom je podnik chránený pred veriteľmi. Zákon využíva princípy, ktoré existujú v legislatíve Spojených štátov amerických, je to v podstate jeho kópia. Aj postupy v praxi sú veľmi podobné. V prvom rade je to ochrana pred veriteľmi.
Podnik musí vytvoriť plán reštrukturalizácie pre veriteľov. Veritelia sa následne zídu na schôdzi veriteľov, kde príjmu plán reštrukturalizácie a následne ho musí schváliť súd. Od rozhodnutia súdu začína doba, za ktorú musí podnik urobiť nápravu.
Musí zlepšiť hospodárenie a dohodnúť s veriteľmi, akú časť dlhov splatí. Doba reštrukturalizácie je obyčajne jeden rok, môže byť samozrejme aj viac. Keď sa reštrukturalizácia skončí, podnik začína fungovať úplne normálne. Je to však ako keby úplne nový podnik – t. j. začína s novou bilanciou.
Reštrukturalizácia je dosť špecifický proces. Keď firma existuje, za normálnych okolností sa predpokladá, že bude rásť. Reštrukturalizácia je však o zoštíhlení. Je to nevyhnutný krok, po ktorom by mal nasledovať rast. Väčšina manažérov podnikov má preto problémy, lebo nie sú na takýto obrat nastavení, väčšina procesov a činností v podniku existuje vďaka ich úsiliu. Oni ich zaviedli a ťažko sa s nimi lúčia, pretože sa akoby likviduje ich dielo. Týka sa to aj zamestnancov. Kto by rád odchádzal z práce, alebo menil jej podobu. Reštrukturalizácia je zlomová situácia.
Na Slovensku sa určite takíto ľudia nájdu. Platí tu jednoduché pravidlo: Expert je človek z cudzieho mesta. Väčšinou by to mali byť ľudia z vonku a nemusia priamo viesť podnik, ale musia byť tými poradcami, ktorých pokynmi sa riadi vedenie podniku. Pri reštrukturalizácii nemusí nevyhnutne dochádzať k tomu, že sa vymení vedenie, to nie je podmienkou zo zákona. Podnik si musí najať niekoho, kto bude riadiť proces reštrukturalizácie, teda zmeny, ktorých cieľom je zachovanie a ozdravenie podniku. Zákon predpokladá, koho je možné najať a za akých okolností.
Spôsob odmeňovania by mal vyzerať nasledovne: obsahuje dve časti, prvá je dohodnutá suma, ktorá pokrýva náklady na prácu reštrukturalizačného týmu a druhou časťou je tzv. úspechový honorár – tento vzorec sa využíva sa v praxi. Reštrukturalizáciou sa nikdy nezaoberá jeden človek. Ten by to v takom krátkom čase jednak nikdy nedokázal, ale najmä ide o celkom rôzne profesie. Reštrukturalizácia má právne aspekty, stránku organizácie, technológie, marketingu a podobne. Treba ich riešiť rýchlo a takmer súbežne. Je to práca pre skupinu ľudí a nie pre osamelých vlkov.
Existujú zatiaľ len krátkodobé skúsenosti, pretože rastom ekonomiky Slovenska rástla aj väčšina podnikov. Firmy, ktoré sa reštrukturalizovali, boli viac-menej výnimkou. Teraz sa stáva pravidlom, že firmy sa dostávajú do ťažkostí, lebo ekonomika klesá. Poznám viacero prípadov reštrukturalizovaných firiem, pričom úspešnosť je asi tak dve z troch.
Prvoradé je, že manažment a akcionári si uvedomia, že je potrebná zmena. Vedenie podniku musí požiadať správcu konkurznej podstaty (ktorého si vyberú) o posudok. Už tento posudok je začiatok práce reštrukturalizačného tímu. V posudku musí byť názor na to, v akom stave je podnik, či sa s ním dá niečo urobiť a ako to treba urobiť. Zároveň správca konkurznej podstaty musí vyhlásiť, že podnik je reštrukturalizovateľný. Na základe posudku si podnik podá žiadosť na súd. Súd má na rozhodnutie presne 15 dní, pričom žiadosť prijme alebo zamietne. Keď žiadosť prijme, po 15 dňoch plynie 90-dňová lehota, počas ktorej musí podnik urobiť reštrukturalizačný plán. Po schválení plánu nastupuje samotná reštrukturalizácia.
Počas reštrukturalizácie platí, že počas nej, dňom schválenia súdom je podnik chránený pred veriteľmi. Aktíva podniku sa zmrazujú, nedajú sa exekuovať a na podnik sa nedá vyhlásiť konkurz. V tom období hospodári oddelene bez záväzkov. Počas reštrukturalizácie sa podnik dohodne s veriteľmi na spôsobe oddlženie, čo môže byť ktorákoľvek forma, ktorú pozná Obchodný zákonník. Práca finančného manažéra sa prakticky zjednodušuje, lebo je chránený pred tlakmi veriteľov.
Hlavnou výhodou je, že od začiatku sa predpokladá, že podnik bude fungovať ďalej a že musí dôjsť ku zmenám. Nie je to výmena vedenia a nútená správa, takže firma nikomu verejne nemusí oznámiť, že začala tento proces. Je to veľký rozdiel od konkurzu. Pri konkurze musíte vyhlásiť, že ste vstúpili do konkurzu a v každom styku s tretími osobami uvádzať, že ide o firmu „v konkurze“.
Ďakujeme za rozhovor.
Zhováral sa: Vladimír Bačišin
_________
Ing. Juraj Borgula (61) - Vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, vzdelanie si ďalej rozširoval v Paríži, Bruseli a v Londýne. Pracoval ako poradca v B.O. Kollárovo v oblasti poradenstva pre nadmerne zadlžené slovenské podniky, ako predseda predstavenstva v Instore Group a PSB, kde pôsobil taktiež ako generálny riaditeľ a v ďalších spoločnostiach na rôznych pozíciach. V súčasnosti pôsobí ako ekonomický konzultant v spločnosti Prvý správcovský dom, k.s. Spolupracuje s mnohými organizáciami a jeho aktivity siahajú aj do zahraničia. Je členom predstavenstva Zväzu strojárskeho priemyslu SR, viceprezidentom Združenia konkurzných správcov SR, členom ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, členom sociálnej komisie Európskeho združenia zamestnávateľov v Bruseli, ako aj experom Medzinárodnej organizácie práce.
