Ekonomická a finančná prax je plná rôznych paradoxov. Obzvlášť paradoxné je však používanie neadekvátnych pojmov a zavádzanie príjemcov takto spracovaných informácií. Hodnota a cena sú dve ekonomické kategórie, ktoré vo svojej podstate zabezpečujú korektné vysporiadanie vzťahu medzi kupujúcim a predávajúcim, avšak ich vzájomné zamieňanie môže viesť k vzniku mnohých opodstatnených otázok. Cieľom príspevku je na príklade akcie ukázať, ako citlivo môže vnímať emitent a budúci vlastník (akcionár) rozdiel medzi hodnotou a cenou akcie.

 

Každý ekonomický problém možno vysvetliť teoreticky alebo prakticky. Pojem hodnota možnodefinovať ako subjektívne vnímanie minulých, súčasných a budúcich úžitkov, ktoré prináša spotrebiteľovi konkrétny výrobok, služba, resp. cenný papier. Každý subjekt má svoje predstavy a snaží sa ich všemožnými spôsobmi uspokojovať. Keďže finančné zdroje sú obmedzené a ich vynakladanie musí byť efektívne a účinné, hodnota sa stáva kategóriou, ktorá odlíši nutné (nevyhnutné) od nepodstatného, teda napomôže maximalizovať úžitok za každú vynaloženú jednotku kapitálu. Opozitum k hodnote je cena. Je to možno na prvý pohľad „tvrdé“ označenie, ale jej ekonomická interpretácia je založená na rôznom vnímaní hodnoty. Cena je výsledkom dohody kupujúceho a predávajúceho, pričom každý z nich sleduje iný cieľ – kým kupujúci sa snaží pod vplyvom subjektívneho vnímania hodnoty platiť za výrobok čo najnižšiu cenu, predávajúci sa snaží hodnotu výrobku použiť ako argument na odôvodnenie čo najvyššej ceny. Rovnováha medzi kupujúcim a predávajúcim, teda medzi dopytom a ponukou sa prejaví v zrealizovaní obchodu za cenu, ktorú akceptujú obe strany, ale vnímanie hodnoty výrobku zostáva naďalej iné u kupujúceho a iné u predávajúceho.

Zaujímavé je sledovať aj ďalší aspekt, a to vývoj hodnoty a ceny v čase. Hodnota sa zvyčajne mení pod vplyvom subjektívnych faktorov, akými je výška príjmu, celková životná úroveň, snaha o začlenenie sa do sociálnej skupiny, ale aj úplne prozaické dôvody ako je chamtivosť, závisť, príp. nenásytnosť. Naproti tomu je vývoj ceny, ktorý je ovplyvnený predovšetkým objektívnymi faktormi vychádzajúcimi z trhu (vývoj cien vstupov, konkurenčných výrobkov, záujem zákazníkov, hospodárska situácia atď.).

Teoretické ozrejmenie vzťahu hodnoty a ceny ukončíme jednoduchým príkladom. Predstavte si situáciu, že sedíte na púšti. V širokom okolí nie je žiadna predajňa nápojov a váš smäd sa neustále stupňuje. Dva deci vody majú pre vás obrovskú hodnotu a ste ochotní za to zaplatiť vysokú cenu. Za prvý pohár vody by ste zaplatili aj 50 €, pretože viete, aký úžitok a úľavu vám to prinesie. Boli by ste však ochotní zaplatiť 50 € aj za dvadsiaty dvojdecový pohár vody? Asi nie. Hodnota sa teda s rastúcou spotrebou modifikuje, klesá záujem o príslušný výrobok a následne sa tomu musí prispôsobiť aj cena.

V praktickom živote nájdeme množstvo príkladov, keď cena neodráža hodnotu, resp. hodnota sa neodráža v cene. Amulet, ktorý sa odovzdáva z generácie na generáciu, je síce bezcenný kúsok plechu, ale pre jeho držiteľa má nevyčísliteľnú hodnotu (v emočnej rovine). Rovnako by sme mohli vnímať aj vzduch okolo nás – jeho hodnotu si nevážime aj preto, že neplatíme zaň žiadnu cenu. Alebo zdravie, nevážime si ho, ale v prípade choroby by sme boli ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu. Neadekvátnosť týchto vzťahom nás musí nútiť k vyššej obozretnosti pri označovaní ekonomických javov a situácií.

 

Problém hodnoty a ceny teraz prenesieme do klasickej investičnej situácie. Akciová spoločnosť plánuje vydať nové akcie a pri oslovovaní potenciálnych investorov chce využiť všetky dostupné presvedčovacie techniky, aby bola atraktívnosť týchto cenných papierov čo najvyššia. Bežného investora zaujíma predovšetkým výnos, riziko a likviditacenného papiera. V prípade investície do akcií je výnos ťažko kvantifikovateľný, pretože budúce peňažné toky spojené s akciou sú značne neisté. Akcia prináša držiteľovi dôchodok vo forme dividendy a kapitálový zisk ako rozdiel predajnej ceny a ceny obstarania. Výška dividendy a pravidelnosť/nepravidelnosť jej vyplácania sú ťažko predvídateľné – neisté. Investorovi neostáva nič iné len dúfať a veriť, že spoločnosť bude fungovať a dividendy sa budú vyplácať. Napriek tomu dnešné výnosy nie sú garanciou budúcich výnosov. Túžbu a vieru treba nahradiť racionálnymi rozhodovacími kritériami, ktoré sa skrývajú za substanciou emitenta, teda preskúmať, či cena akcie je krytá adekvátnou hodnotou.

Majme akciovú spoločnosť, ktorá podľa obchodného registra emitovala v minulosti 5 000 kusov kmeňových akcií, pričom všetky kmeňové akcie majú rovnakú menovitú hodnotu. Z verejne dostupných zdrojov sme získali vybrané položky súvahy (v tis. €): pozri tabuľka č. 1. 

• predávajúci – nebude chcieť klesnúť pod účtovnú hodnotu akcie (9,80 €), naproti tomu
• kupujúci – nebude chcieť zaplatiť výrazne viac ako je menovitá hodnota akcie, pretože si je vedomý možného neobjektívneho ocenenia majetku (historické ceny) a záväzkov spoločnosti.

doc. Ing. Peter Markovič, PhD.
Katedra podnikových financií, FPM EU v Bratislave